Transrodoví ľudia musia byť akceptovaní a začlenení do spoločnosti -

2. mája 2024

Konfúznosť dokumentu Dignitas infinita, ktorý na jednej strane bojuje aj za „nekonečnú“ dôstojnosť a práva tzv. LGBTQ+ ľudí tým, že odsudzuje akúkoľvek ich legislatívnu penalizáciu zo strany štátu, a popritom ale odmieta tzv. „rodovú ideológiu“, bola najnovšie doplnená o ďalšie zmätok vyvolávajúce vyjadrenia pápeža Františka. Ten v liste adresovanom známej katolíckej aktivistke za práva sexuálnych minorít, sestre Jeannine Gramickovej opäť podporil transrodových ľudí, pričom ale potvrdil odmietnutie „transrodovej ideológie“, tak ako bolo postulované v dokumente Dignitas infinita.

Otázky však zostávajú: Neexistuje snáď kauzálna súvislosť medzi transrodovou ideológiou, jej oficiálnym propagovaním a neustále sa zvyšujúcim výskytom transrodových ľudí? Nie je faktom, že jedno podmieňuje druhé? A nie je teda realitou, že akonáhle „akceptujeme“ transrodových ľudí s ich zmätenými tvrdeniami, tak akceptujeme, chtiac či nechtiac, aj transrodovú ideológiu, ktorá ich vytvorila?

List pápeža Františka je reakciou na nárek sestry Gramickovej ohľadom odmietnutia „rodovej ideológie“, ktorý mal tiež podobu listu adresovaného pápežovi. Po zverejnení dokumentu mu sestra Gramicková napísala, že je „veľmi smutná“ a uviedla, že „pasáž o rodovej teórii, ktorá odsudzuje rodovú ideológiu, poškodzuje osoby, ktoré majú nejasné pohlavie“.

Sestra pre médiá potvrdila, že v tejto súvislosti napísala pápežovi, „aby som mu povedala o mojom smútku a sklamaní z používania pojmu – rodová ideológia“. Pápež František jej následne odpovedal, s promptnosťou, ktorú jej môžu pisatelia z konzervatívneho tábora len závidieť a sestru Gramickovú zrejme znepokojil, keďže napísala:

„Odpovedal tým, že sa so mnou podelil o svoje chápanie tejto myšlienky – chápanie, ktoré som predtým nepočula.“

Čo podľa sestry Gramickovej napísal pápež František? Toto by mali byť jeho slová:

„Rodová ideológia je niečo iné ako homosexuálne alebo transsexuálne osoby. Rodová ideológia robí všetkých rovnakých bez rešpektovania osobnej histórie. Rozumiem obavám z tohto odseku v Dignitas infinita, ale netýka sa transrodových ľudí, ale rodovej ideológie, ktorá ruší rozdiely. Transrodoví ľudia musia byť akceptovaní a integrovaní do spoločnosti.“

Čo sa sestre Gramickovej teda vlastne nepáči? Vyjadrenie pápeža Františka sa zdá byť predsa dostatočne pokrokové? To pochopíme lepšie vtedy, ak chápeme dialektiku progresivizmu. Tá sa teraz totiž posunula do polohy, v ktorej sa má stať postoj pápeža Františka (a jeho ideového kolegu kardinála Fernándeza) novým, tzv. „konzervatívnym postojom“ a postoj sestry Gramickovej má reprezentovať momentálne (sic!) prehnanú a neakceptovateľnú požiadavku na oficiálne akceptovanie rodovej ideológie ako ideológie. Zatiaľ bude akceptovaná, pod plášťom dôstojnosti, len prax. Teda to, čo hovorí pápež František: „Transrodoví ľudia musia byť akceptovaní a integrovaní do spoločnosti.“

Takáto požiadavky a postoj k výstrelkom rodovej ideológie boli ešte pred 10 rokmi označené slovenskými biskupmi v pastierskom liste ako „sodomský paškvil“. Dnes sa však z tohto kedysi progresívneho postoja, stal „konzervatívny postoj“, ktorý rozčuľuje sestru Gramickovú. To umožňuje katolíckym liberálom, ktorí sa tvária ako „umiernení konzervatívci“ pokračovať ďalej v ich „konzervatívnych“ klauniádach.

Dialektika: téza-antitéza-syntéza môže pokračovať nerušene ďalej. Sestra Gramicková tak v konečnom dôsledku svojou reakciou kladie pápežovi Františkovi a jeho okoliu pred tvár milosrdný závoj „konzervativizmu“, ktorý zaiste upokojí mnohých zneistených katolíkov, že centrum vlastne zostalo verné tradícii.

No a keď pôjde zrejme všetko tak ako má, stane sa rodová ideológia, podobne ako dnes Teológia oslobodnenia, ktorá bola ešte za Jána Pavla II. odsudzovaná, súčasťou oficiálneho naratívu. Potom možno nebudeme počúvať takéto vysvetľujúce slová ohľadom hanlivosti označenia „rodovej ideológie“ len od sestry Gramickovej:

„Opäť som napísala nášmu milovanému pápežovi a povedal som mu, že bohužiaľ v USA (a inde vo svete) má pojem „gender ideológia“ iný význam. Neznamená to anulovanie alebo nerešpektovanie rozdielov. Opak je pravdou: práve tí, ktorí používajú tento hanlivý pojem, neberú do úvahy a nerešpektujú históriu a skúsenosti človeka s pohlavím. Verím, že ľudia, ktorí používajú termín „rodová ideológia“, s najväčšou pravdepodobnosťou nikdy nesprevádzali transrodové osoby.

Transrodové osoby nezmazávajú ani nepopierajú sexuálne alebo rodové rozdiely. Práve preto, že transrodová osoba vie, že existujú rodové rozdiely, tak si uvedomuje, že jej telo nezodpovedá jej duši.“

Čo je teda úlohou Cirkvi do budúcnosti? Sestra odpovedá:

„Cirkev by mala pomáhať pri odstraňovaní bolesti, aby sa človek mohol stať jedným telom a mysľou, ako to Boh zamýšľa.“

Odhliadnuc od nezmyselnosti tvrdenia, podľa ktorého neexistuje priama a zákonitá súvislosť medzi dušou a telom (viď: telo nezodpovedá duši), pričom tie môžu mať podľa takého tvrdenia odlišnú identitu, čo pripomína niektoré výstrelky nemeckého subjektívneho idealizmu a z empirizmu vychádzajúcich relativizácií objektívnej reality, nie je celkom jasné, či sestra domyslela všetky možnosti, ktoré navodzuje jej veta. Ona si samozrejme vysvetľuje nápravu tejto dichotómie medzi dušou a telom, v zmysle prispôsobenia sa tela subjektívnym výmyslom duše (a my dodajme, že skôr ducha, čiže rozumovej časti duše, lebo duša má aj iné funkcie, ako generovať myšlienkové inovácie ohľadom identity). Lenže rovnako môže byť toto zjednotenie poňaté ako prispôsobenie sa duše (ducha) objektívnej realite. V tomto smere by sme ju dokonca mohli aj podporiť.

Zdroj: LifeSiteNews, titulný ilustračný obrázok, zdroj – flickr.com