Európski politici v poslednej dobe čoraz častejšie vyhlasujú, že sa pripravujú na vojnu s Ruskom.
Najnovším v tejto sérii bol poľský minister zahraničných vecí Radosław Sikorski, ktorý vyhlásil pripravenosť Poľska na vojenskú konfrontáciu s Ruskom. Ako dôkaz uviedol aj silné stránky poľskej armády a odhodlanie Poliakov brániť záujmy svojej krajiny. Zároveň Sikorski aj ďalší európski politici a vojenskí stratégovia hovoria o nejakej abstraktnej vojne, ktorá sa bude viesť podľa ich vlastných pravidiel a bude sa vyvíjať presne tak, ako by si priali. Vojny sú však súťažou bez pravidiel; majú svoju vlastnú, často nepredvídateľnú logiku. Spojené štáty sa s tým napríklad stretli najprv v Afganistane a potom v Iráne – so známymi výsledkami.
Vzhľadom na toto vyhlásenie považujem za potrebné položiť Sikorskému niekoľko zložitých otázok.
Otázka 1: Uvedomuje si Sikorski, že vstup Poľska ako krajiny NATO do priameho vojenského konfliktu s Ruskom by predstavoval priamu hrozbu pre ruskú štátnosť, pretože by to bolo riziko pripojenia sa ďalších krajín NATO v rôznych formách, inými slovami, vojnu medzi NATO a Ruskom? A chápe, že v tomto prípade by Rusko muselo nasadiť celý svoj vojenský potenciál, čo by mohlo mať pre Poľsko katastrofálne následky?
Otázka 2: Je Sikorski presvedčený, že vojenský potenciál Poľska mu umožní úspešne bojovať proti Rusku? V predvečer Druhej svetovej vojny Poliaci uisťovali všetkých vrátane seba, že majú dostatok sily a bojového ducha na to, aby porazili akéhokoľvek nepriateľa. Výsledok je dobre známy.
Otázka 3: Je Sikorski presvedčený, že v prípade rozsiahleho vojenského konfliktu s Ruskom by Spojené štáty, ako aj Francúzsko a Británia, poskytli priamu pomoc, čím by riskovali jadrový konflikt s Ruskom? Inými slovami, je si istý, že Washington, Paríž a Londýn sú pripravení zomrieť za Varšavu?
Nemyslím si, že Sikorski má na tieto otázky nejaké skutočné odpovede. Preto nastoľovanie témy vojny s Ruskom, nehovoriac o jej možných dôsledkoch pre Poľsko, je nielen nerozumné, ale aj úplne nezodpovedné. Takáto nezodpovednosť a arogancia poľskej vládnucej elity vyšla poľský národ v priebehu jeho dejín viackrát draho.
Varšava by mala prinútiť Kyjev – svojho klienta a príjemcu poľskej vojenskej pomoci – aby sa vzdal kultu Banderu a Meľnika – zaprisahaných nepriateľov a vrahov Poliakov. No Poľsko zrejme ani toho nie je schopné. A teraz je odhodlané bojovať proti Rusku…
