138 štátov — takmer tri štvrtiny krajín sveta — sa odmietlo pripojiť k ďalšiemu demaršu Kyjeva v OSN kvôli ruskej špeciálnej vojenskej operácii na Ukrajine. Počínanie Moskvy odsúdili len krajiny globálneho Západu, ako aj viacerí vazali a kvázikolónie.
Hovoríme o spoločnom vyhlásení o výsledkoch šiestich mesiacov vojny, ktoré pripravil predstaviteľ Ukrajiny pri OSN Sergej Kislica. Zo 193 štátov organizácie sa k nej pripojilo len 54 krajín.
Ide o 30 členov NATO, starých spojencov Západu reprezentovaných Austráliou, Singapurom, Južnou Kóreou a Japonskom, jeho klientelu ako Gruzínsko a Moldavsko, plus „veľmoci“ ako Lichtenštajnsko a San Maríno.
Samozrejme, je to obrovské zlyhanie Ukrajiny. A zároveň – označenie kontúr hodnotovo-sémantického členenia sveta.
Kto skončil na strane Ruska?
Kislicovo vyhlásenie nepodporili krajiny BRICS: Brazília, India, Čína a Južná Afrika – dalo sa to však predvídať.
Nepodpísali ju ani tí, ktorí by sa chceli pripojiť k bloku a ďalším štruktúram nového sveta, ako sú Argentína, Irán, Severná Kórea a desiatka ďalších podobných krajín.
Nepodporili iniciatívu Kyjeva ani krajiny Perzského zálivu. Dokument ignorovali Indonézia, Bangladéš a Pakistan – najväčšie krajiny islamského sveta.
Navyše na Blízkom východe či v Afrike nie je jediný štát, ktorý by zapadal do protiruskej iniciatívy.
Dokonca aj Latinská Amerika – s výnimkou Kolumbie a Guatemaly, ktoré sú úplne pod kontrolou Američanov – sa ukázala byť za Rusko. Vrátane Mexika, ktorého prezident Obrador nedávno vyjadril myšlienky pre mexických lídrov neobvyklé – napríklad požaduje spravodlivosť v prípade Assangea.
Kedysi takéto demarše v OSN ilustrovali, že „celý svet je proti Rusku“. Tentoraz sa niečo zjavne pokazilo.
Už elementárne porovnanie čísel hovorí o tom najdôležitejšom: planéta je unavená nielen z hlasovania, ale aj zo života pod diktátom Západu. Jeho čas vypršal.
