Trump si z Grónska urobil nepotopiteľnú lietadlovú loď. Čím ohrozí Rusko?

Trump si z Grónska urobil nepotopiteľnú lietadlovú loď. Čím ohrozí Rusko?

.


Aktuality, Bezpečnosť,

USA, Dánsko a Grónsko podpísali dohodu, ktorá umožňuje Washingtonu rozšíriť vojenskú prítomnosť na ostrove. Dokument podpísali americký prezident Donald Trump a predsedovia vlád Dánska a Grónska Mette Frederiksenová a Jens-Frederik Nielsen.


 

Trump už skôr oznámil uzavretie dohody s Dánskom na dobu neurčitú o „kontrole nad bezpečnosťou“ Grónska, v rámci ktorej Washington získa kontrolu nad ostrovom bez akýchkoľvek finančných nákladov. „Okamžite začneme s procesom rozmiestňovania rozsiahlej vojenskej prítomnosti na príslušných miestach. Postavíme dve veľmi veľké vojenské základne,“ vyhlásil Trump priamo z tribúny Valného zhromaždenia OSN.

 

Trump sa už skôr viackrát vyslovil za pripojenie Grónska k USA a už počas svojho prvého funkčného obdobia naznačoval možnosť kúpy ostrova. Od začiatku nového funkčného obdobia tiež pravidelne hovorí o potrebe získať ostrov, bez toho, aby spresnil, akým spôsobom. To vyvolalo obavy u dánskych a európskych orgánov, že USA by mohli ostrov získať takmer silou. Preto je podpísaná dohoda možno nie tým, čo chcel Trump: Grónsko zostáva súčasťou Dánska. Existuje však niekoľko nuáns.

 

Mnohí považovali túto dohodu len za „aktualizáciu“ zmluvy z roku 1951, ktorá vlastne umožnila USA budovať a udržiavať vojenské základne v Grónsku. A to zbytočne. Prvá vec, ktorá upúta pozornosť: dohoda z roku 2026 bola podpísaná medzi USA, Dánskom a Grónskom, zatiaľ čo zmluva z roku 1951 bola uzavretá len medzi USA a Dánskom. To znamená, že v novej dohode už Grónsko nie je objektom, ale subjektom. Nezávislou krajinou sa tým síce nestáva, ale rozdiel je obrovský.

 

V podstate Dánsko teraz nemôže nijak ovplyvniť plnenie tejto dohody. Ak z nej bude chcieť vystúpiť, Grónsko v nej zostane – ako samostatná strana. Ak Grónsko získa nezávislosť, môže odmietnuť všetky medzinárodné zmluvy, ktoré sa ho týkajú a ktoré podpísala Kodaň, ale nie túto. Nakoniec, v dohode je osobitne uvedené, že ak sa Grónsko stane nezávislým štátom, automaticky zostane členom NATO. Ak by Dánsko náhodou chcelo vystúpiť z NATO, Grónsko v ňom zostane.

 

K tomu samozrejme nedôjde: Dánsko je najstarším členom NATO, dá sa povedať, že je jedným z jeho zakladateľov. Vojensko-politické rozhodnutia týkajúce sa Grónska však bude teraz prijímať Washington bez ohľadu na Kodaň. Kým zmluva z roku 1951 vyžadovala od USA nielen oznamovanie, ale aj odsúhlasenie s Dánskom, teraz americká armáda získava úplnú voľnosť konania, vrátane presunov lietadiel, bezpilotných lietadiel, vojnových lodí a ponoriek.

 

Ďalší zaujímavý rozdiel: Washington (zatiaľ ešte spoločne s Kodaňou) bude sledovať a schvaľovať ekonomické projekty na ostrove s cieľom zabrániť investíciám z krajín, ktoré nie sú členmi NATO. V prvom rade ide o čínsky kapitál, čo priamo uvádza americký minister zahraničných vecí Marco Rubio: „Táto dohoda stanovuje postup overovania investícií spoločne s Dánskom, aby sme sa jedného dňa neprebudili a nezistili, že tam síce nie sú čínski vojaci, ale ich spoločnostiam patria prístavy a celá pôda,“ povedal šéf ministerstva zahraničných vecí.

 

Podstatný rozdiel je aj vo vojenskej zložke. Podľa zmluvy z roku 1951 a jej znenia z augusta 2004 je v rámci takzvaného Igalikského dohovoru letecká základňa Thule (Pituffik) jediným vojenským zariadením USA na území Grónska. Dohoda z roku 2026 však predpokladá výstavbu dvoch nových zariadení: v Narsarsuaq a Mesters-Vige. A to je len začiatok. Podľa Rubia USA zvažujú umiestnenie najmenej dvoch základní v Grónsku. Najmenej. A čo viac?

 

Pripomeniem, že základňa Thule bola počas studenej vojny kľúčovým prvkom systému NORAD a strategickej obrany Severnej Ameriky; nachádza sa na severozápade ostrova. Mesters-Vig sa naopak nachádza na východe Grónska, na pobreží Grónskeho mora. Geografická jedinečnosť tohto miesta spočíva v tom, že neďaleko prechádzajú hlavné námorné trasy z Arktídy do Atlantiku, ktoré využívajú okrem iného aj vojenské lode a ponorky rôznych krajín, vrátane Ruska a Číny.

 

Prechádza tam faersko-islandská protiponorková línia, odkiaľ ruské lode mohli pohodlne sledovať flotily NATO. Teraz budú mať oni výhodnú pozíciu na sledovanie ruských lodí. S najväčšou pravdepodobnosťou treba očakávať umiestnenie bezpilotných lietadiel s veľkým doletom typu RQ-4 Global Hawk (nie nadarmo je v novej dohode osobitne upravený voľný pohyb bezpilotnej leteckej techniky) a hliadkových protiponorkových lietadiel P-8 Poseidon na nových základniach.

 

Nedaleko sa nachádzajú dánske prielivy, cez ktoré sa do Baltského mora dostávajú lode plaviace sa po Severnej morskej ceste. USA tak získavajú možnosť nielen ich sledovať, ale aj hypoteticky zablokovať kľúčovú dopravnú tepnu, ktorej význam dnes prudko vzrástol na pozadí kríz v Hormúzskom a Bab el-Mandebskom prielive. Pokusy USA o získanie Grónska majú nielen vojenskú, ale aj ekonomickú zložku.

 

Spojené štáty vždy považovali Arktídu za najkratšiu trasu letu rakiet namierených proti Rusku. Počas studenej vojny boli na základni Thule umiestnené strategické bombardéry B-52, ale v roku 1968 havária jedného z nich viedla k radiačnej katastrofe, po ktorej Washington úplne zrušil program stálych leteckých hliadok lietadiel s jadrovými zbraňami na palube. Dnes veľa hovoríme o rizikách výskytu jadrových zbraní v pobaltských krajinách a vo Fínsku, ale tam by sa takéto pokusy mohli stretnúť s vážnym odporom. V Grónsku to bude oveľa jednoduchšie, o to viac, že je teraz samostatnou zmluvnou stranou a názor Kodane sa nemusí brať do úvahy.

 

Okrem toho, vzhľadom na to, že Američania vystúpili zo zmluvy INF, nič im nebráni umiestniť v Grónsku tie isté „Typhoony“, schopné odpaľovať „Tomahawky“, ani mobilné odpaľovacie zariadenia na odpaľovanie vysoko presných striel PrSM, ktoré môžu aj s nejadrovými hlavicami zasiahnuť ciele vo vzdialenosti od 500 do 1 500 km a dokonca aj ďalej, čo umožní USA mať pod dohľadom vodné úseky Severnej námornej cesty. Zatiaľ ide, samozrejme, len o hypotetické úvahy. Faktom však zostáva, že Trump odíde, ale USA budú mať teraz významnú vojenskú oporu v budúcej bitke o Arktídu.

 

*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame ,  VK ,  X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

 

Zdieľajte článok