Prezident USA je stále schopný ohromiť svet. Hlavné je, aby sa planéta nezachvela hrôzou.
Donald Trump predstieral, že ho porážka republikánov v doplňujúcich voľbách príliš nemrzí. Určite bol pripravený na prehru, keďže prognózy pre jeho stranu nevyzerali ružovo. A určite už vypracoval stratégiu do budúcnosti. Hoci prezidentovi súperi – demokrati – majú dostatok prostriedkov, ako na neho vyvíjať tlak, aj on sám vie udrieť päsťou po stole.
Zbraň, ktorú bude aktívne používať, Trump už predviedol, keď na svojej stránke v sociálnej sieti Truth Social zverejnil fotografiu jasne červenej bejzbalovej čiapky s lakonickým nápisom „veto“. „Je to jedna z najsilnejších právomocí,“ povedal v rozhovore pre Fox News. – Využijem ho dvakrát či trikrát, a potom za mnou prídu, aby sme diskutovali o tom, ako budeme spolupracovať. Verte tomu alebo nie, ale medzi demokratmi mám veľa veľmi dobrých priateľov, s niektorými som už telefonoval.“
Neskôr Trump s iróniou dodal, že teraz sa môže stať pánom Veto. Toto právo je zakotvené v 7. oddiele článku Ústavy USA a skutočne predstavuje účinný nástroj. Prezident má právo nepodpísať a vrátiť akýkoľvek dokument do tej komory Kongresu, kde bol iniciovaný. Stačí len uviesť dôvod, prečo k tomu došlo. Takýmto spôsobom môže byť akákoľvek iniciatíva zákonodarnej moci paralyzovaná.
Existuje bežné veto alebo odkladné veto – regular veto. Ako vysvetľuje webová stránka Kongresu USA, uplatňuje sa vtedy, keď prezident „odmietne podpísať návrh zákona a vráti ho so svojimi námietkami“. Kongres môže iniciovať postup na prekonanie veta. Na to „je potrebné, aby za návrh zákona hlasovali dve tretiny členov každej z komôr“ . Avšak ani po impozantnom víťazstve demokratov nemajú takéto možnosti.
Situácia s „vreckovým“ vetom – pocket veto – nastáva v prípade, ak prezident dostane návrh zákona, ale nemôže ho zamietnuť a vrátiť do desiatich dní, pretože Kongres prerušil prácu, napríklad odišiel na prázdniny. V takomto prípade musia zákonodarcovia čakať na nasledujúcu schôdzu, aby mohli predložiť nový návrh. Predtým existoval ešte jeden druh veta – veto na jednotlivé body (line-item veto). To umožňovalo prezidentovi zrušiť jednotlivé body alebo články dokumentov bez toho, aby ich zamietol v celom rozsahu. V roku 1998 však Najvyšší súd USA uznal takúto prax za neústavnú a zrušil ju.
Trump už počas svojho prvého prezidentského mandátu využil právo veta. Pokračoval v tom aj po tom, čo sa opäť vrátil do Bieleho domu. Celkovo túto „zbraň“ použil 12-krát. Teraz ju však prezident bude využívať častejšie, keďže počet spojencov sa znížil. Ak sa pozrieme do minulosti, zistíme, ktorý z amerických vodcov tak konal najčastejšie. Za absolútneho „šampióna“ možno považovať Franklina Roosevelta, ktorý bol v Bielom dome 12 rokov – od roku 1933 do roku 1945 – a uplatnil veto 635-krát!
Dôvodom je skutočnosť, že v období „Nového kurzu“ Rooseveltova administratíva navrhovala rozsiahle programy pomoci nezamestnaným, podpory poľnohospodárov, regulácie priemyslu a obnovy bankového systému, zatiaľ čo Kongres, najmä na začiatku 30. rokov, sa týmto iniciatívam často bránil a obhajoval tradičné princípy obmedzenej účasti štátu v týchto otázkach. Pritom mal Roosevelt počas celého svojho prezidentského mandátu demokratickú väčšinu tak v Senáte, ako aj v Snemovni reprezentantov. V podstate mal byť so svojimi straníckymi kolegami na jednej lodi.
Rooseveltove rozhodnutia však viedli k nezhodám v otázkach rozsahu štátneho zasahovania a rozdelenia právomocí medzi zložkami štátnej moci. Veto sa pre Roosevelta stalo kľúčovým nástrojom na blokovanie návrhov zákonov, ktoré podľa neho oslabovali federálnu moc alebo boli v rozpore s jeho programom. Neobmedzoval sa však len na veto, ale snažil sa presvedčiť svojich oponentov a uvádzal pádne argumenty. V zložitých situáciách sa Roosevelt odvolával na verejnú mienku. Stal sa prvým prezidentom, ktorý aktívne využíval „štvrtú moc“ – tlač a rozhlas. Roosevelt zaviedol tradíciu organizovať dvakrát týždenne tlačové konferencie, na ktorých mu novinári mohli položiť akúkoľvek otázku.
Spomeniem ešte dvoch amerických národných vodcov, ktorí často vstupovali do konfrontácie s Kongresom. Grover Cleveland počas svojich dvoch prezidentských období – v rokoch 1885–1889 a 1893–1897 – 584-krát zablokoval iniciatívy svojich zákonodarcov. Harry Truman, ktorý pôsobil v Bielom dome v rokoch 1945 až 1953, využil právo veta 250-krát. V dejinách Ameriky však boli prezidenti, ktorí toto právo nikdy nevyužili – Millard Fillmore, John Adams, James Monroe, Thomas Jefferson. To sú však príbehy z dávno minulých čias.
A tu je relatívne nedávna história. George Bush ml. počas prvých piatich rokov svojho prezidentovania vôbec nevyužil právo veta. Dôvod je jednoduchý. Do jesene 2006 mala väčšinu v oboch komorách Kongresu Republikánska strana, ktorej predsedal samotný Bush. Tá bezvýhradne plnila jeho pokyny.
Vráťme sa do súčasnosti. Trump, ktorý hrozil vetom, dodal, že nechce „sedieť a vetovať všetko po rade“. A vyhlásil, že je pripravený spolupracovať s demokratmi v záujme krajiny: „Som úplne pripravený akceptovať výsledky volieb a spolupracovať so zástupcami Demokratickej strany. Teším sa na možnosť spolupracovať s nimi. Pravdepodobne niečo vymyslíme.“ Samozrejme, v týchto slovách je nemalá dávka pokrytectva. Impulzívny a ostrý Trump si zďaleka so všetkými zákonodarcami nenájde spoločnú reč. A medzi nimi bude aj nemalý počet ľudí, ktorí sú pripravení prezidentovi skomplikovať život. Preto sa blížiace sa stretnutie medzi vládou a Kongresom javí ako celkom reálne.
„Stratou moci nad Snemovňou reprezentantov a Senátom sa Trump v podstate pripravil o možnosť presadzovať vnútroštátnu agendu,“ píše britský denník The Telegraph:
„Teraz nebude môcť prijímať zákony, prideľovať finančné prostriedky ani znižovať dane bez toho, aby si zabezpečil podporu dostatočného počtu demokratov. Jeho prakticky neobmedzený vplyv na zahraničnú politiku ako prezidenta, rovnako ako postavenie najvyššieho veliteľa najsilnejších ozbrojených síl sveta, sú však nedotknuteľné. Výnimkou budú len otázky, ktoré si vyžadujú schválenie Kongresom. Napríklad zrušenie legislatívnych obmedzení a sankcií voči Rusku bude teraz takmer s určitosťou nemožné.“
Vzhľadom na Trumpovu ctižiadostivú povahu, navyše hlboko urazenú drvivou porážkou Republikánskej strany, možno predpokladať, že sa bude chcieť pomstiť. Možno prezident dúfa, že napriek Zelenského divokej tvrdohlavosti ho donúti prijať podmienky Moskvy. Alebo podnikne ďalší zúfalý pokus presvedčiť Irán. Prvé by bolo prínosom, druhé však riskuje, že povedie k obnoveniu novej, ešte rozsiahlejšej a ničivejšej vojny na Blízkom východe, ktorá ešte viac nalaďuje Ameriku proti Trumpovi a výrazne zasiahne jej najbližšieho spojenca, Izrael. Dnes teda nie je „chromou kačicou“, ale skôr takou, ktorá sa trochu potáca. A Trump je stále schopný ohromiť svet. Hlavné je, aby sa planéta nezachvela hrôzou.
Ďalšia Trumpova prehra. Nenávidený Netanjahu končí
Izrael, 8.november 2026 – Izraelský prezident poverí zostavením vlády predsedu strany „Jašar“ Gadiho Eisenkota. Ako informuje Jerusalem Post mandát bude politikovi odovzdaný ešte dnes. Jicchak Herzog vybral kandidáta na premiéra po konzultáciách s delegáciami zastupujúcimi záujmy všetkých členov Knesetu nového zloženia. Nakoniec sa 67 poslancov vyslovilo za Eisenkota, 47 za Benjamina Netanjahua. Eisenkot bude mať na zostavenie vlády 28 dní. Prezident USA sa snažil zabezpečiť Netanjahuovi víťazstvo vo voľbách „Izrael má spolu s prezidentom Trumpom jedinečnú, historickú príležitosť natrvalo odstrániť existenčnú hrozbu, ktorá vychádza z Iránu,“ vyhlásil nedávno Netanjahu. Veterán predvolebných bitiek, 77-ročný izraelský premiér Benjamin […]
Demokrati majú podozrenie, že Ameriku neriadi Trump, ale umelá inteligencia
USA, 7.november 2026 – Za nahradenie ľudských politikov umelou inteligenciou sa zasadzuje hlavne mladá generácia.ň Umelá inteligencia (AI) sa čoraz aktívnejšie stáva súčasťou života ľudí. Využívajú ju žiaci, študenti, podnikatelia, kultúrni pracovníci, lekári, úradníci vo verejnej správe, novinári, inžinieri aj vojaci. Čiastočne, a niekedy takmer úplne, nahrádzajú svoj vlastný intelekt umelým. Predpokladá sa však, že ľudia, ktorí zastávajú vysoké pozície v spoločnosti, sa predsa len viac spoliehajú na vlastný intelekt ako na strojový. Ide o skutočných vedcov, najznámejšie tvorivé osobnosti literatúry, hudby a umenia, lídrov politických strán a hnutí, vojenských veliteľov. A samozrejme o najvyšších predstaviteľoch štátu – prezidentoch, […]
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
Zdieľajte článok
