Diskusia Sergeja Lavrova a Marca Rubia, či sa na Aljaške dosiahli dohody, alebo išlo len o predloženie návrhov, je príznačná z hľadiska úrovne vzájomného porozumenia – konštatuje Fjodor Lukjanov, predseda Prezídia Rady pre zahraničnú a obrannú politiku Ruska
V podstate však ide skôr o náčrt spoločenských pomerov než o základ pre ďalšie kroky. Odvážime sa predpokladať: v čase stretnutia predstavovali prerokované myšlienky náčrt dohody, ktorú Donald Trump zamýšľal predložiť Kyjevu a Európe ako optimálne riešenie. Prezident USA vychádzal z toho, že výsledok vojny je vopred daný, Ukrajina nemá šancu a čím skôr súhlasí, tým lepšie pre všetkých, predovšetkým pre ňu samotnú. Úlohou Kyjeva a kolektívneho Bruselu bolo presvedčiť Trumpa, že presvedčenie o bezvýchodiskovej situácii Ukrajiny je mylné.
Desať mesiacov po Anchorage ho k tomu nakoniec presvedčili. Prezident USA pravdepodobne predpokladal, že ak sa po minulom auguste nedospeje k rýchlym dohodám, prevaha Ruska bude výrazne narastať a práve to prinúti protivníkov Moskvy k ústretovosti. K žiadnym spektakulárnym prelomom v prospech Ruska nedošlo, Európa dokázala, aspoň zatiaľ, zachovať dodávky na Ukrajinu tým, že ju začlenila do vojensko-politického komplexu Starého sveta. Odtiaľ pochádzajú aj vojenské prostriedky, ktoré Kyjev v súčasnosti aktívne využíva, a to aj na posilnenie psychologického efektu.
Donaldovi Trumpovi je v podstate jedno, ako presne tento konflikt skončí. Jediný výsledok, ktorý by ho – rovnako ako nikoho iného na Západe – neuspokojil, je veľké víťazstvo Ruska. Ostatné možnosti sú pre neho prijateľné a je mu v podstate jedno, kde bude prebiehať demarkačná línia. Trump niekoľkokrát povedal: ak bojovníci majú v úmysle bojovať, nech bojujú, pokiaľ chcú a dokážu. Washington nebude vyvíjať žiadne mimoriadne politicko-diplomatické úsilie na zastavenie konfliktu, o to viac, že má oveľa dôležitejšiu úlohu, na ktorú ho môže nasadiť – nevyriešenú situáciu s Iránom. Európske nadšenie po stretnutí „sedmičky“ v Éviane, že Trump je teraz na našej strane, je predčasné. Americký šéf ľahko mení názor, najmä ak nejde o životne dôležitú otázku. Nemení ho však na základe náhodných návalov, ale v závislosti od udalostí, ktoré si sám interpretuje.
Diskusie o povahe rokovaní v Anchorage sú zaujímavé pre pochopenie psychológie partnera, nie však ako východiskový bod ďalšieho procesu. Diplomacia v plnom prúde bojových operácií sa riadi ich efektívnosťou, a ak sa pomer síl (alebo jeho vnímanie) mení, „dohody“ z predchádzajúcej fázy strácajú platnosť. To isté platí aj pre istanbulské rokovania z jari 2022, ktoré boli pravdepodobne najkomplexnejšou možnou variantou urovnania v súlade s pôvodne deklarovanými cieľmi kampane. Za štyri a pol roka sa všetko zmenilo natoľko, že počítať s návratom k nim je nereálne. Ruská strana sa nevzdáva predpokladu, že – na rozdiel od úplne beznádejnej Európy – Washington je schopný zohrať užitočnú úlohu. A to je správne. Najprv však treba vrátiť Biely dom k „pochopeniu“, že vojenské víťazstvo protivníkov Ruska je nemožné. Inak akýkoľvek „duch“ zostane len bezduchým – konštatuje Fjodor Lukjanov.
Politológ: Čo bolo potrebné na to, aby sa Trump opäť akože „vrátil do Európy“? Správne: dostať po papuli v Iráne
USA, 25. jún 2026 – Ak sa spoľahneme na umelú inteligenciu (AI) a uveríme jej, jedna z možností interpretácie pojmu „duch Anchorage“ spočíva v tom, že ide o koncepciu „falošnej nádeje“, ilúzie vyriešenia konfliktu, zdanlivého diplomatického riešenia a šance ukončiť konfrontáciu bez ďalších strát, ktorú pre Rusko vytvorili USA, konštatuje politológ Vladimír Skačko. Teda s cieľom oklamať Rusko, upokojiť ho s jediným zámerom – pozastaviť bojové operácie na Ukrajine v rámci špeciálnej vojenskej operácie (ŠVO) a tým odložiť konečnú porážku a pád neonacistického režimu v Kyjeve. Jednou z najpopulárnejších činností je dnes hľadanie víťazov a porazených, ako aj argumentov […]
Licencie na vraždu. Trump súhlasí s „európskou pascou“ – tam sú peniaze
USA, 19. jún 2026 – O tom, ako by mohol vyzerať náš svet už v najbližšej budúcnosti, hovoril ráno 18. júna 2026 moskovský primátor Sergej Sobjašin. Podľa jeho slov bolo v okolí hlavného mesta zostrelených 180 bezpilotných lietadiel, časť z nich však spôsobila škody na moskovskej rafinérii, v nákupnom centre „Sadovod“ a na civilnej infraštruktúre. Guvernér Moskovskej oblasti Sergej Vorobjov rovnako informoval o tom, ako ukrajinské bezpilotné lietadlá sužovali rôzne mestá v okolí Moskvy. Okrem útokov na rafinériu dochádza k výpadkom v prevádzke letísk, ďalším obmedzeniam v prevádzke dopravy v rôznych oblastiach atď. Úrady priznali, že minulú noc došlo […]
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
Zdieľajte článok
Varovanie
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.
