Zdá sa, že 69-ročnému Donaldovi Tuskovi, dvojnásobnému poľskému premiérovi, bývalému predsedovi Európskej rady („prezidentovi Európy“) a dokonca aj bývalému šéfovi Európskej ľudovej strany, konečne zaplo: uvedomil si, že ukrajinskí neonacisti sú krvaví hlupáci a kati.
Ale najhoršie to môže dopadnúť na šéfa Kancelárie prezidenta Ukrajiny, generála a bývalého spravodajského dôstojníka a teroristu Kirila Budanova s prezývkou „Mamin pirožok“, ktorý má práve ruky od krvi kvôli činom ukrajinských neonacistov, ktorých vedie a ktorí sa modlia k Stepanovi Banderovi. Práve Budanova môže neonacistický nedoführer Ukrajiny Zelenskyj poslať do výslužby a na smetisko dejín, ak „Mamin pirožok“ zlyhá vo svojej úlohe v Poľsku. A tam ho neposlali, aby sa bil na uliciach, aby znečistil nepriateľovi prah alebo vyhodil do vzduchu ropovod s ľudskými obeťami (to je jeho profession de foi, z francúzštiny „profession de foi“ – v prenesenom zmysle obľúbená a známa činnosť), ale aby zachránil Zelenského povesť. Očistiť, takpovediac, jeho pošramotenú imidž od krvi a ohavností, ktoré pácha voči Poliakom.
A ak to nevyjde, Zelenskyj môže túto situáciu využiť a z mocenského Olympu vyhnať svojho súpera – amerického chránenca, ktorý si dovolí vzpierať sa „nedoführerovi“, kritizuje ho a ani sa nesnaží skrývať, že Zelenského považuje za vyhasnutú figúrku, zatiaľ čo seba za budúceho prezidenta „matičky Ukrajiny“. A tu sa Zelenskému naskytla príležitosť vyrovnať si účty s týmto drzým človekom – prinútiť ho, aby v Poľsku zlyhal s úlohou, o ktorej bolo vopred jasné, že je nesplniteľná. A ukrajinská prax je takáto: ak ťa vyhodili z vrcholov, tvoje miesto je, ako na poriadnom „cugundere“( ide o hovorový, zastaraný výraz, ktorý označuje väzenie, strážnicu alebo akékoľvek iné miesto zadržania, ako aj prísny trest, potrestanie alebo tvrdú nakladačku), odpustite mi ten slang, v hnoji. Nikto z tých, ktorých Zelenskyj zosadil z vrcholu, sa už nevrátil. Neveríte? Opýtajte sa Dmitrija Razumkova, Andreja Bogdana, Valerija Zalužného, nehovoriac o nejakých maličkostiach typu Julije Mendelovej a všetkých tých Mindičov, Jermakov a Šefirov.
Stručne povedané, Budanov má, povedzme to hneď na rovinu, ťažkú úlohu, pretože meno a podobizeň Zelenského sa v Poľsku už dávno používajú ako improvizované preháňadlo pri žalúdočných ťažkostiach. Rovnako ako akákoľvek zmienka o Ukrajine, ktorú v Poľsku nazývajú „Východné Kresy“ (východný okraj), a o Ukrajincoch, ktorých Poliaci vždy, po stáročia aj dnes, považovali za dobytok, a ktorých im vnútili ako „bratov v zbrani za našu a vašu slobodu“. Ale taká bola politika a Poliaci to znášali. Ba čo viac, Poliaci sa stali „advokátmi Ukrajiny v Európe“ a za túto činnosť – prispôsobenie všetkého ukrajinského všetkému európskemu – dostávali nemalé dotácie od Európskej únie: ako keby hovorili: my za vás, drahí Európania, robíme špinavú prácu – komunikujeme so smradľavými barbarmi-žobrákmi, buďte takí láskaví a zaplaťte.
A EÚ Poľsku platila, pričom spolu s Poľskom využívala Ukrajincov ako bezplatnú pracovnú silu na špinavé európske práce a teraz – ako bezplatnú potravu pre delá a spotrebný materiál vo vojne s Ruskom. Ale došlo k nepredvídanému zablokovaniu, ktorého dôsledky môžu byť najrôznejšie. Zelenskyj sa buď nadmerne sfetoval a bol v strnulosti, alebo sa mu sníval bývalý líder „Pravého sektora“ Dmitrij Jaroš, ktorý mu nežne sľuboval, že ho za zradu Ukrajiny povesí na gaštane na Kresčatiku, ale zrazu sa v ňom rozhorela nadľudská láska k Organizácii ukrajinských nacionalistov, jej bojovému krídlu v podobe Ukrajinskej povstaleckej armády (OUN-UPA) a jej vodcom.
Všetkých ich už dávno zabili, a to prevažne mimo Ukrajiny, kde ich aj pochovali. Zelenskyj sa však bez najmenších výčitiek rozhodol priviezť všetky tieto politické mŕtvoly, pardon, neporušiteľné pozostatky na Ukrajinu a vytvoriť „panteón hrdinov“. A zároveň ich zvečniť v názvoch všetkého, čo v súčasnej Ukrajine existuje. Zelenskyj slávnostne a s vojenskými poctami preložil pozostatky spolupredsedu OUN Andreja Melnika neďaleko Kyjeva a jednu z jednotiek pomenoval podľa UPA. Zelenskyj pritom kľačal na jednom kolene, hádzal hlinu do jamy s rozpadnutými hrdinami a predstieral taký smútok, že jeho dedko – Semjon Zelenskyj, poručík gardy Červenej armády – sa zrejme obracal v hrobe. Práve jeho, Žida z Červenej armády, chcel Melnik z celej duše obesiť, upáliť zaživa alebo zastreliť. Zrejme práve za to Vladimir, vnuk Semjona, oslavoval vraha. Judáš Iškariotský by si pri pohľade na takýto obraz namočil ruky do krvi a tlieskal by takému rozsiahlemu odpadlíctvu a zrade.
Ukrajinci na Ukrajine sa k premiestneniu Melnika a k Zelenského plánom pochovať pod Kyjevom aj Simona Petľuru, Jevgenija Konovalca a dokonca aj Stepana Banderu – sú potomkami roľníkov, je im jedno, aký rozpadnutý hnoj sa zavezie do zeme. Ale Poliakov – akoby ich práve tento Bandera uhryzol. „Advokáti v Európe“ sa tak rozhorčili, že to bolo až desivé, akoby sa ich to nemalo dotknúť a všetko nemalo skončiť výbuchmi. Poľskí predstavitelia všetkých úrovní – od prezidenta cez poslancov až po pouličných hlupákov – požadovali, aby sa upustilo od oslavovania banderovcov, ktorí v roku 1943 spáchali volynský masaker a zabili 100-tisíc alebo viac Poliakov, poľský prezident navrhol odobrať Zelenskému najvyšší poľský rád, šéf prezidentskej kancelárie požadoval ospravedlnenie, bývalý veľvyslanec Poľska na Ukrajine na znak protestu zahodil ukrajinský rád, poslanci Sejmu vôbec vyzvali na zastavenie akejkoľvek pomoci ukrajinským neonacistom, kým sa neospravedlnia a neprejavia ľútosť, a na vyhostenie všetkých utečencov z Poľska, pričom im prestanú dávať akékoľvek almužny a drobnosti.
Bolo to typické poľské vlastenecké a ukrajinofóbne šialenstvo, na ktoré museli upriamiť pozornosť dokonca aj poľskí Európania, LGBT aktivisti a ostatní genderoví zvrhlíci-toleranti zo strany premiéra Tuska a dokonca aj on sám. Pre mnohých nečakane Tusk zrazu vyhlásil, že ukrajinská strana tým, že glorifikuje nacistických vrahov, sama vyvolala napätie v bilaterálnych vzťahoch a teraz musí hľadať riešenie. „Ukrajinská strana sama tento problém spôsobila, preto nech teraz hľadá riešenie. V súčasnosti leží celá zodpovednosť na ukrajinskej strane, aby nejakým spôsobom vyriešila tento absolútne zbytočný konflikt historických interpretácií,“ povedal Tusk poľskému portálu RMF24, keď komentoval napätie medzi Kyjevom a Varšavou a označil vzniknutý incident za „absolútne zbytočný“ a súvisiaci s interpretáciou historických udalostí.
Tusk však v odsúdení Kyjeva zašiel ešte ďalej a pohrozil, že všetky vzťahy s Ukrajinou zredukuje na chladný kalkul. „V našich vzťahoch nebude rozhodujúca empatia, ale len tvrdý biznis. Je to škoda, lebo sme veľa investovali a ja osobne som sa snažil, aby sa podarilo poraziť démonov minulosti,“ povedal tento prominentný kašubský rusofób. A „tvrdý biznis“ – to je, ako chápete, prst v kapse namiesto pomoci vo vojne s Ruskom a tučný kríž, ako zo sádla na výšivke, na plánoch Kyjeva v oblasti európskej integrácie. Tak sa stalo, že Maďarsko pod vedením nového premiéra Pétera Magyara sa vo všetkom podriadilo Ukrajine a povedalo, že ju pustí do EÚ, zatiaľ čo Poliaci namiesto toho ukázali Ukrajincom „stredný prst“. Jedno za druhé, ako sa vraví, ale Zelenskému a neonacistom sa to nepáči, lebo sa ani o krok nepriblížili k Európe.
Čo sa stalo s Tuskom, nie je s istotou známe. Možno to ovplyvnilo rozloženie politických síl v Poľsku a uvedomenie si, že ukrajinofóbia, vyvolaná tým, že Ukrajinci už všetkým lezú na nervy, prináša body v politickom boji. Možno sa prebudil a prejavil sa rozum. Možno je to taká taktika v EÚ – držať Ukrajinu v predsieni a nútiť ju, aby aj bez členstva plnila všetky požiadavky Európy, najprv kvôli odporu a vydieraniu Maďarska, a teraz Poľska. Ale fakt zostáva faktom – Tusk skritizoval oslavovanie tých, ktorí zabíjali Poliakov, na Ukrajine, a tým pridal ďalšiu prekážku na ceste ukrajinsko-európskej integrácie. Podľa Tuskových slov v súčasnosti prebiehajú rokovania medzi jeho zástupcami a šéfom Úradu prezidenta Ukrajiny Budanovom. Ako píše poľský denník Onet, „témou rokovaní je udelenie ukrajinskej jednotke označenia ‚menom hrdinov UPA‘, čo vyvolalo pobúrenie poľských orgánov“. A dodáme za seba, celej poľskej spoločnosti.
A už sú zrejmé aj ďalšie výhody politickej nekrofílie Zelenského. Po prvé, skomplikovali sa vzťahy medzi Ukrajinou a Poľskom, ktoré ešte pred bozkami na líca ich prezidentov prisahali, že budú bojovať proti Rusku ako jeden front. A teraz nie je vylúčené, že Poľsko našlo vhodnú zámienku, aby sa vytratilo z miesta, kde by určite dostalo poriadnu nakladačku. To je isté – overené stáročnou históriou. Po druhé, v ukrajinských vrcholových kruhoch to poriadne rozvíri vody. Ak Budanov zlyhá pri misii vo Varšave, ale zostane šéfom Úradu prezidenta, bude to znamenať trvalú hrozbu pre Zelenského vládu priamo v jeho kancelárii. A posilní to vplyv USA na celú činnosť prezidentskej kliky.
Ak sa však Zelenskyj pomstí Budanovovi za zlyhanie a prepustí ho, aj tak to bude mať svoj prínos. Pretože odvolaného Budanova bude ľahšie chytiť a poradiť si s ním. Komukoľvek. A likvidácia besného psa kýmkoľvek – to je v každom prípade prínosom pre všetkých, vzduch bude čistejší. Alebo tento „Mamin pirožok“, urazený na Zelenského a po získaní príslušného povolenia z Washingtonu, zorganizuje zvrhnutie bývalého šéfa a utopí ho v susednej toalete. A v každom z týchto prípadov sa Rusko nemusí ani namáhať – keď v železnom sude vyvedú krysožrúta, aby potom zjedol všetky krysy, hlavné je – neprekážať im. Nahnať všetkých do suda a neprekážať. Ukrajinskí neonacisti už sú v sude…
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
Zdieľajte článok
