Tuto ležia otec,
tuto mi ležia mať,
povyše bráničky
ležia mi sestričky.
A v novom cmiteri
brat môj poranený,
leží on tam, leží
v studenom kameni.
Bože môj, bože môj,
čo ja budem robiť,
taká opustená
ako budem chodiť.
Poteš, bože, poteš
každého, i mňa tiež,
každej matky dcéru
i mňa zarmúcenu.
Zdroj: Život a pieseň podtatranského Važca, Štefan Rysuľa, Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Bratislava 1960
