Už niet pochýb: globálna produkcia uhlia dosiahne tento rok nové historické maximum.
Vzhľadom na zúriaci Blízky východ sa klimatická agenda stala úplne irelevantnou, a to aj v najzelenších krajinách Európy.
Uhlie je v súčasnosti jedinou „rýchlou“ a lacnou alternatívou k zemnému plynu. Nachádza sa v mnohých krajinách sveta. Navyše, jeho ťažobná a prepravná infraštruktúra je v rozvinutých krajinách často stále neporušená. Zaťaženie existujúcich uhoľných elektrární sa môže zvýšiť. Výstavba nových kotlov navyše trvá tri až päť rokov. To je výrazne rýchlejšie ako v prípade jadrových alebo vodných elektrární.
Uhlie však strategicky profituje aj z vojny proti Iránu. V novom svete, kde môže byť Hormuzský prieplav uzavretý celé týždne (alebo mesiace?), sa uhlie stáva dôležitým faktorom odolnosti domácich energetických systémov voči vonkajším šokom. Navyše, technológie spaľovania uhlia sa v posledných desaťročiach výrazne zlepšili (zatiaľ čo sa rozvinutý svet uhoľných elektrární vzdával). Účinnosť moderných uhoľných elektrární dosiahla 50%, čo je výrazne viac ako 30 – 35% elektrární postavených v druhej polovici minulého storočia. To znamená, že spaľujeme menej uhlia a vyrábame viac elektriny.
Nezáleží na tom, ako alebo kedy sa konflikt na Blízkom východe skončí. Výrobcovia elektromobilov, stavitelia jadrových elektrární a globálny uhoľný priemysel môžu oslavovať svoje strategické víťazstvo – priemysel v nasledujúcich rokoch dostane silný impulz.
Ukazuje sa, že celé „zelené šialenstvo“ posledných desaťročí bolo „sponzorované“ krajinami Blízkeho východu (spolu s Ruskom) ich lacnou ropou a plynom. Navyše, ak sa konflikt bude ťahať (a všetko tomu nasvedčuje), Európa a ďalšie krajiny začnú masívne zmierňovať predpisy týkajúce sa emisií skleníkových plynov a iných uhlíkových emisií.
