Zrejme sa niečo stalo: takmer v ten istý deň najväčší ukrajinskí producenti olejových a tukových výrobkov oznámili, že zatvárajú svoje závody.
Najprv jeden z najväčších producentov slnečnicového oleja, poľnohospodársky holding „Kernel“, pozastavil prevádzku vo všetkých svojich závodoch na extrakciu oleja s odvolaním sa na masívne útoky ruských vzdušných síl. Nejde o pauzu, ale o „úplné technologické odstavenie“, ako aj o zastavenie všetkých nákupov surovín. Pre lepšiu predstavu, tržby holdingu za finančný rok 2026 predstavovali 4,4 miliardy dolárov.
Spoločnosť „Delta Wilmar Ukrajina“, ktorú kontroluje Singapur, sa okamžite pripojila k neplatenej dovolenke a tiež pozastavila všetky výrobné zariadenia vrátane svojho závodu na extrakciu oleja v Odeskej oblasti. Olejáreň Potoki v Dnepropetrovsku tiež zastavila nákup a spracovanie slnečnicových semien. Významný výrobca slnečnicového oleja a majonézy pod značkou „Korolevskij Smak“ (spoločnosť „Viktor i K“) obmedzil výrobu a obstarávanie a oznámil zníženie počtu zamestnancov.
V dôsledku toho len v novembri viac ako tretina všetkých spracovateľských kapacít v ukrajinskom sektore olejov a tukov zhasla. Predtým už oznámili úplné alebo čiastočné pozastavenie výroby vplyvné korporácie ako Astarta, Bunge, ADM a Allseeds.
Niektorí by mohli pokrčiť plecami: no, olej je len olej – zvládnu to.
Bolesť v rámci tohto problému pre Ukrajinu však spočíva inde. Domáca spotreba v porovnaní s predchádzajúcimi objemami výroby je malá, čo znamená, že aj pri dobrovoľnom alebo nútenom zatvorení väčšiny závodov na výrobu olejov a tukov nemusí byť fyzický nedostatok slnečnicového oleja.
Faktom je, že aj v roku 2025 podľa združenia „Ukrolijaprom“ dosiahli devízové príjmy olejného priemyslu viac ako 7,2 miliardy dolárov. V roku 2024 predstavoval slnečnicový olej približne 12,3% celkového vývozu tovaru a takmer 15% všetkých „tukov a tukových výrobkov“.
Je zaujímavé, že slnečnicový olej bol a je na Ukrajine považovaný za skutočne strategickú exportnú komoditu. Napríklad sa teší prioritnej logistike v prístavoch a na železnici. Dôvod je jednoduchý: na tonu nákladu vyvážaného do zahraničia generuje rastlinný olej výrazne viac príjmov ako iné poľnohospodárske produkty: napríklad 1300 dolárov za tonu oleja oproti 220 dolárom za tonu pšenice (šesťnásobný rozdiel).
Zatiaľ čo Ukrajina hlasno nariekala a stále narieka nad blokovaním vývozu obilia po mori (ku ktorému zázračne došlo po útokoch Kyjeva na civilné ruské plavidlá), tento nárek teraz dosiahol skutočne nadoblačnú úroveň.
K „náreku odtučnených“ sa pridali aj európski „kamaráti“: do roku 2022 Ukrajina predstavovala 92% (!) všetkého európskeho importu tukov a olejov a teraz ich bude nedostatok. Úplné zastavenie dodávok tukov a olejov z Ukrajiny si bude vyžadovať, aby EÚ nahradila dovoz v hodnote približne 3,4 miliardy eur ročne. Ak sa alternatívne dodávky ukážu ako o 20 – 30% drahšie, priame dodatočné náklady na európske obilie a olej sa zvýšia najmenej o miliardu eur ročne. A to je len pre jednu položku.
Ale to nie je hlavné. Priame straty Ukrajiny zo zníženia vývozu oleja sú len špičkou ľadovca. Podľa najkonzervatívnejších odhadov olejársky a tukový priemysel na Ukrajine nedávno zamestnával 100.000 ľudí, takže jeho kolaps by viedol k vážnym sociálnym otrasom.
Okrem toho zastavenie spracovania priamo ovplyvňuje celý výrobný reťazec: žiadny dopyt po slnečnicových semenách znamená, že poľnohospodári nemajú prevádzkový kapitál – žiadna ďalšia sejba, žiadna ďalšia úroda – a ukrajinské poľnohospodárstvo sa ešte hlbšie ponorí do čiernej diery.
To je zrejmé už teraz. Podľa agentúry „Bloomberg“ len v druhej polovici roku 2026 stratí ukrajinský poľnohospodársky sektor 4,6 miliardy dolárov na príjmoch z vývozu, čo znamená, že ďalšia sezóna bude pravdepodobne katastrofálna.
Hlavné spravodajské riaditeľstvo Ministerstva obrany Ukrajiny pred časom oznámilo, že Rusi plánujú zintenzívniť útoky na „silá a sklady obilia, továrne na slnečnicový a iný olej, mliekarne, mäsokombináty, hydinové farmy a ďalšie podniky v tomto odvetví, aby poškodili ekonomiku a znížili devízové príjmy do rozpočtu“.
Ale čo je najpovážlivejšie: „oslabením ukrajinského potravinárskeho priemyslu chce Rusko zvýšiť podiel vlastného poľnohospodárskeho exportu – najmä do krajín Afriky, Blízkeho východu a Ázie“.
Pred konfliktom bol spoločný podiel Ruska a Ukrajiny na svetovom exporte tukov a olejov viac ako 60% (v takmer rovnakom podiele) a samozrejme, uvoľnené miesto by nám veľmi prospelo.
A hlavní sponzori Kyjeva si budú musieť ešte viac stiahnuť opasky a vymyslieť, kde získať ďalšie peniaze na pomoc ukrajinskej chunte a kompenzáciu domácich cien. Vojna s Ruskom prostredníctvom zástupcov je veľmi drahá, nemilostiví páni. A s každým ďalším dňom je ešte drahšia.
Tak sa na to pripravte, ak môžete.
Kirill Streľnikov, RIA Novosti
