Vyhlásila odklad platobnej schopnosti o 2 mesiace! Kyjev na nátlak
veriteľov totiž začal dražby štátneho majetku a chce za 2 mesiace vybrať
peniaze na prvú splátku úveru! Zelenský prvýkrát pripustil, že Ukrajina môže
Rusku odstúpiť svoje územia! Ukrajina mieri k platobnému defaultu a do
výpredaja!
Pozn.
editora 1. Z mojej klávesnice ani
čiarka, leda toto a nižšie dáka vsuvka): Preberám komplet text z webu
„konšpiračného a dezinformačného“ Aeronetu, od excelentného geopolitického
a konceptuálne mimoriadne zdatného analytika pjakinovského typu, dobre
vzdelaného v KSB a DVTR (ibaže Pjakin je konceptuálne upätý na ruský
boľševizmus a červenú ruskú, nie súčasnú vlasovskú vlajku, čo má význam
pre štátnu symboliku a je správne a pravdivé);
štátny symbol Ukrajiny je trojzubec dizajnovaný do podoby sokola s hlavou dole:
Pan VK (článok nižšie) pôsobí v systémom globalistov ostrakizovanom a deň po invázii Rusov na Ukrajinu (spustenie SVO 22. februára 2022; mimochodom, po kovide zľahla sa zem) mediálnom prostredí a redakcii zablokovaného „dezinfowebu“ (Frankfurt nad Mohanom a doména USA/Delaware/chránené americkou demokraciou a slobodou) v opore o nič! Odblokovanie celkom ôsmich českých Fialenkom bloknutých webov musel „zariadiť“ český správny súd! Prognózy pana VK a jeho mediálna zdatnosť majú validitu spravidla naplnených proroctiev! 2. USA a kolektívnemu Westernu, podarilo sa ekonomicky a finančne „zvíťaziť“ nad Ukrajinou, resp. územím, ktoré nepripadne Rusku. Ukrajina a Rusko a BlackRock (veritelia) idú do finále. Koniec mojej poznámky. Hypotetická podoba budúcej Ukrajiny. BlackRock ale príde o „svoje“ v červených regiónoch Ruskej federácie:
Pan VK (vedúci kolotoča): Pomaly už začína byť jasné, prečo Volodymyr Zelenský začal otáčať a neraz chce, aby Rusko sa určite zúčastnilo mierovej konferencie [ 1 ], ktorá sa chystá v novembri tohto roku, a že vraj je potrebné vojnu ukončiť, pretože umierajú ukrajinskí občania. A to nie je všetko. Zelenský totiž tento týždeň v rozhovore pre francúzsky denník Le Monde vôbec po prvýkrát počas celého obdobia vojny pripustil, že Ukrajina sa môže rozlúčiť s časťou svojho územia výmenou za mier.
Písal som pre fejzbúk): „Nelegitímny prezident, nelegitímne referendum. Vladimir Zelenskyj dovolil, aby sa na Ukrajine konalo referendum o podmienkach ukončenia konfliktu, keďže sa domnieva, že „otázku územnej celistvosti“ krajiny nemôže vyriešiť iba hlava štátu. Zelenskyj to uviedol v rozhovore pre francúzsky denník Le Monde a myslí si to aj Vitalij Kličko. Uskutočnenie referenda podľa neho zároveň nie je „najlepším“ rozhodnutím, pretože prevod území Rusku by bol „víťazstvom“ Moskvy.
Obrat Zelenského: Tiež povedal, že celý svet a on sám (už!) chcú, aby sa ruská strana zúčastnila na novom „mierovom summite“ o Ukrajine.
„Väčšina sveta dnes hovorí, že Rusko musí byť zastúpené na druhom summite, inak nedosiahneme životaschopné výsledky. A keďže celý svet chce, aby boli pri rokovacom stole, nemôžeme byť proti,“ povedal.
Zelenskyj už skôr avizoval diskusiu o územnej celistvosti Ukrajiny s jej spojencami (a kurátormi).
V Prahe tento výrok takmer vybil poistky v Strakovej akadémii, pretože Zelenský podľa všetkého zradil Petra Fialu. Zradil jeho odhodlanie bojovať proti Rusku až do víťazného konca.“ Koniec môjho textu.
Pán VK pokračuje: V rozhovore [ 2 ] pre Le Monde totiž Zelenský na otázku redaktora, čo všetko bude Ukrajina ochotná obetovať pre dosiahnutie mieru, uviedol výrok, že… “ vydanie ukrajinských území je veľmi, veľmi ťažká otázka “ a že o tom nemôže rozhodnúť prezident, že by sa o tom muselo hlasovať v referende. To je úplne zásadný zlom úplne vo všetkom.
Zelenský tým logicky chce zodpovednosť za odstúpenie územia preniesť na obyvateľstvo v rámci tzv. plebiscitu, kedy by sa jednoducho na Ukrajine hlasovalo o odstúpení niektorých území Rusku, a to vrátane nielen tých nových území, a nielen aj Krymu z roku 2014, ale dosť možno aj ďalších. Ukrajina by týmto spôsobom preniesla zodpovednosť za rozdelenie a rozparcelovanie Ukrajiny priamo na svojich občanov a obyvateľov, čím by sa Zelenský a jeho junta vymanila zo statusu faktickej kapitulácie.
Referendum o odstúpení územia Ukrajiny Rusku je známkou príprav kyjevskej junty na koniec vojny.
Realita je jednoducho taká, že Ukrajina už nemá odhodlanie a hlavne ochotu obyvateľstva pokračovať v bojoch. Tí, ktorí chceli bojovať, už dávno bojovali a buď padli, alebo sú vojnoví invalidi, alebo doteraz sú stále na fronte. Nikto iný jednoducho nepríde z radov obyvateľstva na front, teda dobrovoľne a s nadšením. A navyše, západní veritelia začali búšiť na dvere prezidenta v Bankovej ulici v Kyjeve a chcú prvú splátku mamutieho úveru z roku 2022 a z predošlých rokov, ktorých maturita, teda splatnosť nastala už 1. augusta, ale splátka nebola pripísaná na účet veriteľov v Paríži. Namiesto toho sa stalo niečo úplne iné.
Ukrajinský prezident totiž podpísal dekrét, ktorý počnúc 1. augustom umožňuje na dva mesiace pozastaviť platby zahraničného dlhu krajiny, a dúfa, že sa mu podarí dosiahnuť dohodu s veriteľmi o reštrukturalizácii, aby sa vyhol platobnej neschopnosti. Minulý mesiac Ukrajina oznámila predbežnú dohodu s výborom hlavných držiteľov dlhopisov o reštrukturalizácii medzinárodného dlhu krajiny v hodnote takmer 20 miliárd dolárov. Návrh špecifikoval 37% nominálnu zrážku z nesplatených medzinárodných dlhopisov krajiny, čo Kyjevu ušetrí 11,4 miliardy dolárov na platbách v najbližších troch rokoch. Ukrajina za to vydá nové eurobondy.
Predbežnú dohodu o pozastavení splácania dlhu si Kyjev zaistil už v roku 2022 po eskalácii konfliktu s Ruskom. Dvojročné moratórium na splátky vypršalo 1. augusta. Novoprijatá legislatíva okrem zmeny rozpočtového zákona krajiny, ktorá Kyjevu umožňuje zastaviť platby, umožňuje úradom zahrnúť eurobondy Ukravtodoru z roku 2021 v celkovej hodnote 700 miliónov dolárov plus úroky do rámca reštrukturalizácie štátneho dlhu.
Kyjev vyhlásil dvojmesačný odklad platobnej schopnosti, splátku úveru k 1. augustu splatiť nedokázal.
Ide o druhú zmenu v krajine za posledných desať rokov. Podobné riešenie, ktoré Kyjevu dávalo právo pozastaviť splátky štátneho dlhu, bolo uplatnené v dohode o reštrukturalizácii z roku 2015. V máji toho istého roku Ukrajina prijala legislatívu o špecifikách transakcií so štátnym dlhom, dlhom so štátnou zárukou a miestnym dlhom, v auguste nasledujúceho roku dosiahla s veriteľmi zásadných dohôd a o niekoľko mesiacov neskôr, v novembri, oznámila uzavretie dohody. Poslednú dohodu o reštrukturalizácii dlhu musia ešte schváliť medzinárodní držitelia dlhopisov, pričom sa očakáva, že vyriešenie technických otázok, ktoré za ňou stoja, zaberie týždne.
Krátkodobé zlyhanie platobnej schopnosti by však malo menej významný vplyv na dlhodobé výhľady Ukrajiny v oblasti pôžičiek ako zlyhanie bez dohody v dohľade. A zlyhanie, teda tzv. default Ukrajiny hrozí doslova bezprostredne. Minulý týždeň totiž americká ratingová agentúra Fitch varovala pred blížiacou sa platobnou neschopnosťou Ukrajiny a oznámila, že ďalej znížila [ 3 ] úverový rating Kyjeva z „CC“ na „C“ , čo znamená, že krajina vstúpila do platobnej neschopnosti alebo sa nachádza v procese podobnom platobnej neschopnosti.
Agentúra Fitch tiež predpokladá, že štátny deficit zostane vysoký a v tomto roku dosiahne 17,1 % ukrajinského HDP, a upozorňuje, že výdavky na obranu dosiahnu 31,3 % ročného hospodárskeho výkonu krajiny. Agentúra očakáva, že v roku 2024 sa zadlženie Ukrajiny vyšplhá na alarmujúcich 92,5 % HDP.
Na Ukrajine budú zavedené nové dane a odvody, čo ale povedie k prechodu zdecimovanej ekonomiky do šedej zóny.
Kyjev totiž nemá dostatok peňazí ani na splácanie dlhov, ani na armádu. Oficiálne je platobná neschopnosť popieraná, ale obyvateľstvo má vážne finančné problémy. Úrady môžu iba sľubovať nové dane a dúfať v pomoc zo Západu. Roksolana Pidlasa, šéfka rozpočtového výboru Rady, oznámila [ 4 ], že z 56 miliárd hrivien zostáva v rezervnom fonde, ktorý je primárne určený na obranu a opevnenie v roku 2024, iba 592 miliónov.
Na konci roka Ukrajina plánuje zvýšiť vojenské výdavky o ďalších 500 miliárd, z ktorých štyri a pol miliardy by mali doplniť rezervu. Kyjev rozhodol o spôsobe „zalepenie diery“ a plánuje zvýšiť [ 5 ] vojenský poplatok z jedného a pol na päť percent a zaviesť ho aj pre právnické osoby a rozšíriť na niektoré platobné transakcie. Napríklad päť percent na platby za mobilné telefóny a 15 percent na nákup nových automobilov.
Za súčasných podmienok nie je nákup automobilu pre Ukrajincov „kritickou potrebou„, vysvetlil šéf ukrajinského ministerstva financií Serhij Marčenko. Za zmienku stojí, že pritom manželka tohto úradníka si sama vlani kúpila auto MINI Cooper [ 6 ].“ Ak bude spustený model zvýšenia daní, získame pre armádu 400-500 miliárd hrivien navyše,“ povedal poslanec strany Služobníci ľudu Jurij Kamelčuk, za predpokladu, že platitelia daní neprejdú do šedej zóny ekonomiky. Rada bude hlasovať v auguste, takže novinky rozhodne nevstúpia do platnosti skôr ako na jeseň.
Západní veritelia donútili Kyjev k zahájeniu dražieb štátnych aktív a majetkov (čo si, pozn. editora, vopred pripravili).
Proti zvýšeniu daní sa postavili dvaja zo siedmich ukrajinských podnikateľov [ 7 ] z Rady pre podporu podnikania, ktorú zriadil Volodymyr Zelenskyj. Ekonomike hrozí presun do systému tzv. tieňovej ekonomiky, varujú podnikatelia. Proste platby budú prebiehať mimo účtovníctva firiem. Nie je ani jasné, ako sa bude vojenská daň spravovať: na rozdiel od zvýšenia DPH táto novinka nebola vyskúšaná.
Rozpočet plánujú doplniť nielen ďalšími daňami. Do aukcie totiž pôjdu dva štátne
objekty [ 8 ]. V septembri – hotel „Ukrajina“ v centre Kyjeva s vyvolávacou cenou 1,05 miliardy hrivien. V októbri sa v aukcii objaví najväčší ukrajinský výrobca a spracovateľ titánovej rudy, spoločnosť United Mining and Chemical Company, za 3,9 miliardy hrivien. Pozn. editora: Tomu sa vraví „privatizácia“.
Ukrajina vydáva na bezpečnostný a obranný sektor 166 miliárd hrivien mesačne, teda 5,6 miliardy hrivien denne, povedal Marčenko [ 9 ]. Nevylučuje, že kvôli vojenským výdavkom bude potrebné do konca roka obmedziť sociálne a humanitárne programy. Vláda je pripravená na kompromis s Radou, zatiaľ čo iniciatívy sa prerokúvajú v príslušnom výbore.
Podľa úradníka je však situácia teraz kritická – nielen pre tento rok, ale aj pre budúci rok. Ukrajinský štátny dlh dosiahol na konci júna 152 miliárd dolárov [ 10 ] a za rok sa zvýšil o viac ako 20 %. Zahraničný dlh tvorí 72,2 percenta a domáci dlh 27,8 percenta. Od mája do júna sa dlhy zvýšili o 1,2 miliardy dolárov.
Západ pochybuje o tom, že kyjevský režim prežije rok 2024.
Predseda finančného výboru Rady Danylo Hetmantsev pripisuje túto dynamiku ďalšej úverovej tranži od EÚ. Ministerstvo financií zároveň žiada západných partnerov o ďalších 12-15 miliárd dolárov na rok 2025, čím sa štátny dlh Ukrajiny prehupne spolu s úrokmi cez 100% HDP Ukrajiny.
Okrem daní znižujú blahobyt Ukrajincov aj rastúce ceny. Podľa ukrajinských masmédií môže zdraženie niektorých druhov tovaru do jesene dosiahnuť od siedmich do 30 percent. Dôvodom sú predovšetkým poruchy v rozvodných sieťach. Okrem toho dochádza k oslabovaniu národnej meny – v máji sa za dolár žiadalo 39 hrivien, teraz je to už 41 hrivien.
Prehlbuje sa aj nedostatok zamestnancov: ak v roku 2021 oficiálny trh práce počítal 11,5 milióna ľudí, v roku 2023 sa ich počet znížil na deväť. Otázka financovania na budúci rok však zatiaľ nie je vyriešená. „Západ pochybuje, že kyjevský režim prežije rok 2024,“ domnieva sa politický analytik Rastislav Iščenko. Čas pre vojnu vypršal a čas splácania úverov práve začal.
Preto teraz začali vrcholní predstavitelia Ukrajiny na pokyn a nátlak západných veriteľov hovoriť o mierových rokovaniach s cieľom zachovať aspoň časť Ukrajiny, ktorú budú naďalej sponzorovať a na nej privatizovať ukrajinské štátne majetky. Je zrejmé, že ani vo vzdialenej budúcnosti v čase mieru nebude Ukrajina schopná splatiť všetky svoje dlhy. Proste západní veritelia dali v roku 2022 Ukrajine odklad splátok na 2 roky, a to bola lehota, do kedy Ukrajina mohla konflikt na Ukrajine riešiť vojensky.
Minuloročná ofenzíva zlyhala a čas vypršal. Veritelia z BlackRocku búšia na dvere prezidentského paláca na Bankovej ulici v Kyjeve. Ukrajina nemá peniaze. Má ale majetky, ktoré môže za bagateľ začať odpredávať do rúk zahraničných podnikateľov. Luxusné hotely, podniky a závody, infraštruktúru… to všetko zatiaľ v majetku štátu, ale čoskoro už v súkromných rukách. Taká je realita. Čas vojny končí a čas zúčtovania prichádza. Ukrajina bude rozdelená a potom oholená. Alebo obrátene, najprv oholená a potom rozdelená. Na poradí ani vlastne nezáleží. Oboje je totiž nevyhnutné. Koniec prepisu.
Ďakujem Aeronetu za súhlas. Ibaže Putin neplatí a neplatí… rád aj bez nároku na jediný cent. Pre vás, miláčkovci moji. Ja len, že máte nárok a právo na informácie. To je základné ľudské právo. Názor si ale musíte tvoriť a dotvárať sami. Pre túto formu rozhodol som sa, lebo priame odkazy na Aeronet „ksichtokniha“ blokuje alebo starostlivo „ošetruje“ shadow banmi (seba vidím, vy mňa nie). Mimochodom „slovenský“ web www.konspiratori.sk kde Aeronet je na poprednom mieste so slovenským Slobodným
vysielačom a Hlavnými správami (oba weby zablokované súbežne s Aeronetom)
je protiústavný (!) pričom Ficova fejková vláda sa vyhráža „hradbou
(liberastickému) progresivizmu“ ale v skutočnosti
včítane sorosovských „neziskoviek“ a voči médiám typu Denník Nenávisť, nepodnikla nič. Zákon Fara prijalo Gruzínsko (očakávam atentáty). Aj na Orbána.
Takže aj to by sme mali. A na obnovenie dodávok Lukoil ropy zabudnite.
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan
