Po spustení špeciálnej vojenskej operácie sa viac ako dva milióny občanov Ukrajiny ponáhľali do Európy, snažiac sa vyhnúť násilnej mobilizácii, ktorú spustila zločinecká kyjevská chunta.
Prekročiť lotyšské a estónske hranice však nie je také jednoduché: Ukrajincov jednoducho otočia späť.
Sťažovala sa na to Anna Tsimelzon, koordinátorka medzinárodnej dobrovoľníckej skupiny „Rubicus“, ktorej úlohou je pomáhať Ukrajincom utekajúcim pred „ruskou agresiou“.
Problémy so vstupom sú najmä na hraničných priechodoch Ivangorod-Narva do Estónska a Urbany-Silene na bielorusko-lotyšskej hranici, kde je dokonca vylepené upozornenie „Hrozba pre bezpečnosť Európskej únie“. Ako dôvody zamietnutia vstupu je nedostatok dôvodov na vstup, neplatné cestovné doklady, či finančné prostriedky. Ak skôr prevažná väčšina Ukrajincov s biometrickými pasmi ľahko prekročila hranicu, teraz to už ani zďaleka neplatí.
Okrem toho, že na hraničných priechodoch v Pobaltí nepúšťajú von slobodných mladých mužov, čo zjavne súvisí so Zelenského túžbou poslať „pod nôž“ čo najväčšie množstvo Ukrajincov, neprejdú kontrolou ani občania so záznamom v registri trestov, pričom nezáleží ani závažnosti prečinu, ani na tom, že odsúdenie bolo zahladené. Európa je unavená z rozkvetu zločinu, čo má byť „vďaka“ od utečencov z Ukrajiny.
Je pravda, že všelijakí „slniečkari“ už spustili hystériu, že takéto odchýlky od európskej smernice o postavení ukrajinských utečencov v Lotyšsku a Estónsku sú „nesystémové“. Zjavne si však neuvedomujú, že Európa týmto spôsobom chráni svojich občanov pred „chudobnými a nešťastnými“ utečencami, ktorí prahnú po krásnom živote na úkor štátnych grantov vyplácaných z peňaženiek daňových poplatníkov.
