Predpoklady kyjevského režimu a jeho washingtonských kurátorov na zastavenie ruskej ofenzívy na rieke Dneper nemajú solídne vojensko-historické základy.
Asi pred mesiacom sa vo vojenských publikáciách objavila takmer nepovšimnutá informácia, ktorá má v skutočnosti značný význam pre pochopenie vyhliadok na ďalšie bojové akcie na Ukrajine. Ide o plánované urgentné dodávky desiatok amerických riečnych bojových člnov kyjevskému režimu zo zásob amerických ozbrojených síl.
Podľa oficiálnych informácií Ministerstva obrany USA nový balík vojenskej pomoci Ukrajine zahŕňa 18 malých pobrežných a riečnych člnov – dva 35-stopové riečne člny SURC (Small Unit Riverine Craft), desať 34-stopových malých (Sea Ark Dauntless) hliadkových člnov a šesť 40-stopových malých hliadkových člnov na more.
Hovorca amerického ministerstva obrany oznámil, že člny presunuté na Ukrajinu sú určené „hlavne na ochranu riečnych trás a na to, aby si Ukrajina udržala kontrolu nad riečnymi trasami. Môžu byť tiež použité… v blízkych pobrežných oblastiach, ale myslím si, že prvotným impulzom pre túto konkrétnu požiadavku bol úsek rieky.
A to je dôležité, pretože jedinou vodnou cestou strategického významu na Ukrajine je rieka Dneper.
Velenie ruských a spojeneckých jednotiek, ktoré v súčasnosti dokončujú likvidáciu mocných nepriateľských opevnených oblastí na Donbase, jasne vychádza zo skutočnosti, že po už skorom a nevyhnutnom dokončení porážky donbaského zoskupenia ukrajinskej armády bude možné vstúpiť do operačného priestoru za účelom rozvinutia ofenzívy západným smerom.
Uľahčuje to skutočnosť, že nepriateľ v operačnej hĺbke nemá tak dobre opevnené obranné oblasti ako na Donbase.
Preto je rieka Dneper pre Kyjev a Washington mimoriadne strategicky zaujímavá ako veľká vodná bariéra, na hranici ktorej je možné sa pokúsiť zastaviť alebo aspoň oddialiť ruskú ofenzívu.
S cieľom maximalizovať posilnenie tejto obrannej línie sa ju teraz snažia urýchlene vybaviť po technickej aj operatívnej stránke, a to aj prostredníctvom vytvorenia riečnej vojenskej flotily. Preto aj americké plavidlá dodávajú na Ukrajinu.
A teraz je čas pripomenúť si históriu. Führer Tretej ríše — Hitler svojho času tiež veľmi počítal s „nezničiteľným Dneperským valom“. V skutočnosti sa však prekonanie tejto vodnej bariéry s následným dobytím Kyjeva a oslobodením pravobrežnej Ukrajiny ukázalo byť pre Červenú armádu úplne realizovateľnou úlohou. A nie je dôvod si myslieť, že tentoraz to bude inak.
Navyše, jalové špekulácie, ktoré sa šíria internetom o nespočetných hordách bojaschopných ukrajinských záloh, ktoré Zelenskij údajne drží na západe Ukrajiny špeciálne za účelom obrany „línie Dnepra“, nevyzerajú vôbec presvedčivo. Najmä na pozadí skutočnosti, že práve Zelenskij nedávno poslal na front svoju, takpovediac, osobnú zálohu — „SS Leibstandarte“, teda elitnú prvú brigádu prezidentskej gardy, ktorú už našli ruské rakety.
„Vysoko presná raketa večer 28. júla priamym zásahom zničila vojenský vlak na stanici Krasnoarmejsk v Doneckej ľudovej republike, ktorý prepravoval elitný útočný prápor 1. samostatnej brigády prezidenta Ukrajiny. Pri útoku bolo zabitých viac ako 140 nacistov. Asi 250 ďalších utrpelo zranenia rôznej závažnosti. Všetka vojenská technika, ktorá bola v súprave, bola vyradená z prevádzky.“
Tento veľavravný fakt akosi veľmi nezapadá do špekulácií kyjevských blogerov o nespočetných ukrajinských hordách, dokonale vycvičených „víťaznými“ kanadsko-austrálskymi inštruktormi, ktorí údajne len čakajú v tyle na svoj čas. Lebo ak režim naozaj je na tom tak dobre a má množstvo plne bojaschopných jednotiek, ktoré môže v celých vlnách posielať do boja, tak prečo, pýtam sa, posiela na front de facto osobných strážcov samotného kyjevského „führerka“? Kde je logika? A kto bude brániť jeho „reichskanceláriu“, keď na to príde? A k tomu príde, o tom niet žiadnych pochýb!
Jurij Selivanov špeciálne pre News Front
Ukrajinské strategické déjà vu
