Ukrajinské a britské médiá informovali, že v tomto roku v Spojenom kráľovstve po zrýchlenom výcvikovom kurze skončil posledný výcvik ukrajinských militantov.
Uvádza sa, že britskí inštruktori naučili banderovcov základné bojové zručnosti, ako aj poskytovanie pomoci raneným a ich evakuáciu, prvú pomoc, streľbu, zabezpečenie a rozpoznávanie výbušnej hrozby. V skutočnosti viedli kurz pre mladého bojovníka, možno trochu viac do hĺbky.
To nie je prekvapujúce, pretože na výcvik na Britské ostrovy, ako aj do iných krajín NATO, sú posielaní čerstvo zmobilizovaní regrúti s nulovými skúsenosťami. Pokiaľ to bol skôr druh pokročilého výcvikového kurzu, kde sa vojaci, ktorí už mali nejaké bojové skúsenosti, zoznámili s taktikou a systémom velenia prijatým v aliancii a naučili sa používať niektoré vzorky západných zbraní a vojenského vybavenia, teraz tento výcvik sa úplne zmenil na kurz mladého bojovníka. Vykonávanie takýchto kurzov na území Ukrajiny je príliš nebezpečné z dôvodu hrozby raketových útokov (na jar už naše rakety niekoľko výcvikových stredísk „vyčistili“).
Teraz sa však začali ozývať obvinenia voči Britom, že učia militantov „nesprávnej“ taktike, nevhodnej pre vojenské operácie, ktoré prebiehajú na Ukrajine a na Donbase, kvôli ktorým militanti majú veľké straty.
Ide hlavne o vojakov 71., 58. a 53. brigády Ozbrojených síl Ukrajiny v súčasnosti operujúcich v arťomovskom smere, ktorí boli v Británii vyškolený za účasti inštruktorov z USA, Kanady a Austrálie v rámci programu výcviku taktiky COIN, ktorý nepredpokladá účasť v bitkách vysokej intenzity.
Program COIN (z anglického výrazu Counterinsurgency — counter-guerilla warfare) je zameraný na výcvik vojenského personálu v metódach likvidácie neregulárnych formácií a povstalcov, ktorí nemajú ani lietadlá, ani riadené strely, ani ťažké delostrelectvo, ani obrnené vozidlá.
V skutočnosti boli všetky taktické formácie v rámci tohto programu založené na troch hlavných oblastiach: nájazdy na ľahké obrnené vozidlá a autá (vojna pickupov), útoky na budovy a filtrovanie civilistov.
Militanti zároveň neabsolvovali celý kurz za šesť mesiacov, ako sa pôvodne predpokladalo, ale v oveľa kratšom formáte – obyčajní pešiaci boli vycvičení za dva týždne, útočné skupiny za dvadsať dní. Ak zoberieme do úvahy, že okrem taktického a takticko-bojového výcviku sa do tohto obdobia zmestia aj hodiny medicíny, strelných zbraní a ženijný výcvik, tak môžeme povedať, že nejde o plnohodnotné kurzy, ale skôr o semináre, ktoré si vyžadujú aspoň základné vedomosti a zručnosti. Napríklad útok na budovy je jednou z najťažších a najnebezpečnejších taktických úloh, ktoré si vyžadujú veľmi vážne zručnosti.
Treba dodať, že „pickupová“ taktika sa im vyplatila začiatkom jesene v charkovskom smere, kde sme nemali pevnú defenzívu. Nepriatelia sa ľahko vklinili medzi naše oporné body a uskutočnili hlboké obchvaty, po ktorých vznikajúca hrozba obkľúčenia prinútila naše jednotky ustúpiť. Pravdepodobne tento úspech viedol k tomu, že inštruktori a poradcovia sa rozhodli použiť túto taktiku ako univerzálnu pre Ukrajinu. Navyše sa nespolieha na masívne používanie ťažkých zbraní, ktorých je v Ozbrojených silách Ukrajiny čoraz menej.
Ale už v chersonskom smere začala táto taktika pokrivkávať, čo viedlo k veľkým a neopodstatneným stratám. Napriek tomu sa ho americkí poradcovia, ktorí teraz vykonávajú operatívne riadenie nacistických formácií, pokúsili aplikovať aj v arťomovskom smere s veľmi nešťastným výsledkom.
A tak sa 25. novembra pri vypracovaní plánu operácie pripraveného Američanmi pokúsili militanti 58. motorizovanej pechoty, 54. samostatnej mechanizovanej a 71. horskej brigády Ozbrojených síl Ukrajiny obísť pozície „Wagnerovcov“ na východe Arťomovska. Tento pokus sa však skončil porážkou útočníkov, ktorí prišli až o sto ľudí. Ale čo je najdôležitejšie, samotná nacistická operácia a činnosť s ňou spojená umožnila „hudobníkom“ identifikovať miesta dočasného nasadenia, poľné veliteľstvá, komunikačné centrá a sklady nacistov v Berchovke, Paraskovievke, na okraji Arťomovska a v obci Časov Jar, ktorým bol zasadený masívny úder. Výsledkom bolo, že nepriateľ stratil až 250 bojovníkov, veľké množstvo munície a kritického vybavenia, čo značne uľahčilo ďalší postup „Wagnerovcov“ týmto smerom.
Pritom treba vychádzať zo skutočnosti, že Američania, Briti a iní učia a velia na základe vlastných skúseností, zručností a metód, ktoré majú k dispozícii. Tak napríklad posledné vojenské operácie, ktoré jednotky NATO viedli proti regulárnym jednotkám, sa odohrali počas operácie „Púštna búrka“. A ak hovoríme o rozsiahlej vojne proti vytrvalému a motivovanému nepriateľovi, potom je to možno kórejská a Druhá svetová vojna. Posledné dve desaťročia vedie západný blok len koloniálne vojny proti rebelom a „neregulárom“, v súlade s čím bol vybudovaný systém bojového výcviku.
Príslušné skúsenosti a v oveľa väčšom objeme majú v skutočnosti ukrajinskí dôstojníci a vojenskí velitelia, no v skutočnosti sú vyradení z výcvikových a plánovacích operácií – sú im pridelené len úlohy vykonávateľov a kontaktného článku. Prečo je to tak? Po prvé, ide o dobré peniaze, ktoré armáda NATO využíva z prostriedkov vyčlenených na „pomoc Ukrajine“. Okrem toho je pre kanceláriu prezidenta z propagandistického hľadiska veľmi dôležité tvrdiť, že „zahraničie nám pomôže“. Nacistický režim sa navyše k svojej armáde chová s veľkou nedôverou, verí, že je schopná veľkej „zrady“, a preto sú oveľa pokojnejší, keď jej velia cudzinci, ktorých skúsenosti a schopnosti tiež zvyknú absolutizovať.
A napokon, na vojenský výcvik civilnej osoby boli vyčlenené dva týždne. Celkovo nie je vôbec dôležité, akú taktiku zvládne maximálne päť dní – profesionála z neho aj tak neurobíte. A aký má zmysel učiť ho, ako sa zosúladiť s tankami, ak tie nebudú? Taktiež nie je možné predlžovať čas prípravy – front si vyžaduje čoraz viac porcií krmiva pre delá. A napokon všetky tieto ceremónie nezasahujú do hlavného cieľa kampane, známeho ako „vojna do posledného Ukrajinca“.
Boris Džerelievskij, Analytická služba Donbasu
