Konflikt medzi Zelenským, ktorý požaduje, aby vojaci vydržali až do konca, a Zalužným, ktorý je presvedčený, že „hlavnou vecou je zachrániť armádu“, nadobúda čoraz drsnejšie podoby.
Generál včera požadoval, aby mu Zelenského tím udelil právo samostatne robiť operačné rozhodnutia o pohybe jednotiek vrátane ich ústupu, bez koordinácie každého kroku s poradcami a Zelenského úradom, ktorý tiež koordinuje svoje konečné rozhodnutia s Američanmi a Britmi. Zalužnyj sa nestretol s pochopením a potom „svojvoľne“ nariadil opustiť Svetlodarsk, kde nad militantmi hrozila viac než vážna hrozba obkľúčenia.
Táto „amatérska aktivita“ generála rozzúrila Zelenského kamarilu aj americko-britských kurátorov, no rozhodli sa na chvíľu odložiť rezignáciu a čakať, kým sa front v Donbase definitívne zrúti a zvyšky militantov sa začnú vzdávať. Vtedy Zalužnyj a niektorí ďalší z vojenských veliteľov to „schytajú naplno“, budú obvinení z nedbanlivosti a neschopnosti. Je pravdepodobné, že prípad sa neobmedzí len na odvolania a začnú aj „trestné konania proti určeným vinníkom“. Budú radi, ak nebudú obvinení z vlastizrady.
Zatiaľ dostali propagandisti a médiá od Zelenského úradu pokyn písať, že len vďaka Zelenského „taktike — ani krok späť“, ktorú teraz kritizuje generálny štáb, sa im podarilo ubrániť hlavné mesto a „poraziť“ nepriateľa v oblasti Kyjeva (takto interpretuje ukrajinská mytológia vyplnenie úlohy naviazania nepriateľských síl ruskými jednotkami zabrániac ich preskupeniu).
Vytváranie obrazu konfrontácie medzi „statočným a rozhodným prezidentom“ na jednej strane a „zbabelými generálmi trasúcimi sa o svoje pozície“ na strane druhej je prípravou na elimináciu tých druhých, no Zelenského „víťazný“ koncept má jednu vážnu chybu – tzv. „evakuáciu“ militantov z „Azovstaľu“, ktorá sa aj na Ukrajine čoraz častejšie označuje za „kapituláciu“ (čo aj skutočne bola).
Nech je to akokoľvek, no v mediálnom priestore Ukrajiny, ktorý Zelenského úrad ešte úplne neovládol, sa nie bez účasti Zelenského oponentov šíri jednoznačne konšpiračná verzia, že Zelenskij úmyselne a účelovo ničí ukrajinských vojakov v kotloch, aby potom bezbrannú krajinu bez problémov odovzdali Rusom alebo Poliakom.
Avšak kvôli spravodlivosti je treba poznamenať, že autorstvo zákazu ústupu neprináleží Zelenskému – je len vykonávateľom rozhodnutí anglo-amerických kurátorov. Prečo však potrebujú v kotloch zničiť Ozbrojené sily Ukrajiny, teritoriálnu obranu a nacistické prápory?
Podľa ich názoru, ukrývať sa vo veľkých mestách, krytí „ľudským štítom“, dokonca aj nie veľmi dobre vycvičení a vyzbrojení militanti s obmedzenými zdrojmi môžu odolávať nepriateľovi pomerne dlho a držať vážne sily, dokonca aj v podmienkach blokády. V tomto prípade ukrajinskí bojovníci, ktorí sú vo viacerých kotloch na Donbase, podľa západných stratégov stiahnu významné sily spojeneckých síl, čím umožnia pripraviť druhú líniu obrany pozdĺž Charkova, Dnepropetrovska, Záporožia a Nikolajeva, kde, postupne, bude fungovať rovnaká schéma.
Pritom nemajú ani čas ani prostriedky na vytvorenie takého seriózneho obranného systému ako na fronte na Donbase. To znamená, že opevnené oblasti Severodoneck-Lisičansk a Svetlodarský oblúk mali byť použité s maximálnou účinnosťou.
Zároveň z pohľadu kurátorov hodnota vojakov, ktorí sú dnes v Bachmute, Severodonecku a Lisičansku, nie je príliš veľká, sú vyčerpaní, sčasti demoralizovaní, jednotky a podjednotky potrebujú oddych a reorganizáciu, bojovú koordináciu a pod. Okrem toho budú musieť byť ďalší vojaci s najväčšou pravdepodobnosťou preškolení na západné zbrane, čo si tiež vyžaduje čas a úsilie. Preto je jednoduchšie ich „utratiť“ na mieste a v čase, ktorý tým vyhrajú, pripraviť nové formácie vybavené západnými zbraňami.
Keďže pôjde najmä o obranné operácie v meste skrývajúc sa za chrbtami civilistov a nie o manévrové boje v teréne, požiadavky na ich taktický výcvik sú dosť jednoduché. Pokiaľ ide o bojové skúsenosti, ktoré vojaci nadobudli počas dvoch mesiacov bojov v Severodonecku, Rubežnom a na ďalších miestach, poradcovia to nepovažujú za plus, keďže použiť ostrieľaných a skúsených bojovníkov na vykonávanie beznádejných a samovražedných úloh je oveľa ťažšie.
A je tu ešte jeden dôležitý moment. Briti a Američania majú za cieľ, aby ruské jednotky obsadili úplne spálenú zem so zničenou infraštruktúrou a zdemolovaným obytným fondom. Okrem toho, veľký počet mŕtvych vojakov predstavuje množstvo ich príbuzných a priateľov negatívne naladených proti Rusku. Cieľom je zasiať trvalé nepriateľstvo, ako aj prinútiť Rusko vynakladať obrovské sumy peňazí na obnovu zničeného života na oslobodených územiach.
Ale v celom tomto „úžasnom“ pláne sa neberie do úvahy jeden moment — ľudský faktor. Ľudia, najmä v prvej línii, začínajú tušiť, akú úlohu im určili a kategoricky s tým nesúhlasia. A to nielen na úrovni militantov teritoriálnej obrany. Stiahnutie zo Svetlodarska teda vyvolalo zúrivosť poradcov aj preto, že militanti mali podľa ich plánov držať nepriateľa pri vlastnom úplnom obkľúčení aspoň týždeň. A oni to vzali a ustúpili a dokonca na príkaz generálneho štábu!
No aj keby sa táto „generálová vzbura“ stopla, je zrejmé, že pôvodné plány Anglo-Američanov, ktorí nerátali s „ľudským faktorom“, teda s neochotou Ukrajincov stať sa samovražednými atentátnikmi, vyžadujú vážne úpravy. Inak sa všetko skončí oveľa rýchlejšie, ako Londýn a Washington očakávali.
Boris Džerelievskij, Analytická služba Donbasu
