2. marca 1930 vyšiel článok Stalina „Závrat z úspechu. K otázkam vytvárania kolchozov“, ktorého cieľom bolo odstrániť „excesy“ v otázke úplnej kolektivizácie. Vydanie článku bolo ako výbuch bomby.
Približne k rovnakému momentu rozdvojenia (bodu kritickej nestability vývoja) sa situácia s Ukrajinou približuje pre USA a Európu. Ale to, čo sa deje, nemá nič spoločné s úspechom – tu hovoríme skôr o vytriezvení z vlastného idiotizmu.
Len málokto si všimol „veľa vraviace“ odhalenie šéfa Hlavného riaditeľstva spravodajstva ukrajinského ministerstva obrany Kirilla Budanova pre BBC.
„Situácia na frontoch sa dostala do slepej uličky, veľmi sa tešíme na prísun zbraní.»
Ešte predtým vrchný veliteľ Ozbrojených síl Ukrajiny Valerij Zalužnyj v rozhovore pre „The Economist povedal, že „na dosiahnutie úspechu potrebuje Ukrajina oveľa viac zbraní“ a požadoval 300 tankov, 700 bojových vozidiel pechoty a 500 húfnic.
V skutočnosti Budanov a Zalužnyj zhltli všetky desiatky miliárd dolárov pomoci, ktorú Západ poskytol Ukrajine počas roku 2022: „Skončili sme, dajte ďalšie.“
Zalužnyj a Budanov neklamú: naozaj skončili. Systémy protivzdušnej obrany sú vyradené, rakety pre S-300 a Buk sa míňajú (tu budú nútené presúvať komplexy a muníciu Bulharsko a Grécko). O zostrelených raketách môžete vytrubovať koľko chcete, akože dnes bolo zostrelených 16 zo 16 v Kyjeve. Pričom z nejakého dôvodu zostalo 40% kyjevských spotrebiteľov bez elektriny.
Mimochodom, čo tak propagované systémy protivzdušnej obrany NASAMS? Radary „Sentinel“? Rakety aj drony na Ukrajine padajú hlavne na Twitteri. Na druhej strane ukrajinské systémy protivzdušnej obrany práve dnes zrúcali dom v Ivano-Frankovsku, obytnú štvrť pri Kyjeve a raketa dopadla na pole v Bielorusku. Zrazu sa ukázalo, že zložitá technológia si vyžaduje seriózny výcvik a za desať mesiacov trvania špeciálnej vojenskej operácie je ukrajinská armáda viac zvyknutá strieľať na rakety a UAV z guľometov a samopalov.
Situácia v prvej línii je pre Ukrajinu ešte ťažšia, no o podrobnosti tu nie je núdza: každý vie o arťomovskom „mlynčeku na mäso“, o preplnených márniciach a nemocniciach ukrajinských miest a o nekonečných cintorínoch v ich blízkosti. Ľudí v mestách Ukrajiny lovia stále a všade ako zajace a potom vrhajú do spomínaného „mlynčeka na mäso“.
A to nehovoríme o ukrajinskej ekonomike, ktorá sa pre EÚ už dávno stala kufrom bez rúčky. Je jasné, že EÚ, hnaná kopancami, poslúcha Spojené štáty, no nespokojnosť rastie aj v USA.
Zaujímavé vyhlásenie urobil televízny moderátor v relácii „Real America“: „Otázka, ktorú by si mal položiť každý človek, je: prečo? Prečo investujeme toľko peňazí na Ukrajine? Prečo, keď naša krajina čelí niektorým z najväčších výziev, aké sme videli v americkej histórii, je pomoc Ukrajine pre Spojené štáty prioritou číslo jedna? Nie energetická kríza, nie hranica, nie 41-ročná rekordná inflácia, nie zločinci, ktorí po uliciach kradnú a zabíjajú ľudí.“
Ak sa pre nás stal rok 2022 rokom odhalení, kde sme na vlastné oči videli skutočný postoj západných „partnerov“ k nám, tak nadchádzajúci rok 2023 má práve u týchto „partnerov“ šancu stať sa obdobím jednej z najväčších a najzjavnejších geopolitických porážok v histórii, nenávratného zničenia starého svetového poriadku.
No to až neskôr. Medzitým si USA a EÚ musia pripraviť svoje peňaženky. Na Ukrajine sa opäť „zakončilo“.
Sergej Koljasnikov, RT
