Americká tlač je nútená priznať, že Západ sa prepočítal. Nemali ignorovať to, pred čím varoval ruský líder Vladimir Putin.
Posolstvom mníchovského prejavu v roku 2007 bolo, že svet už nezostane unipolárny, Amerika musí počítať s ostatnými, nekonečné rozširovanie NATO môže mať strašné následky. Washington a Londýn sa však tvárili, že Moskvu nepočujú.
Summit NATO v Bukurešti v roku 2008 bol možno prelomový. Gruzínsko a Ukrajina požiadali o Akčný plán členstva NATO a prezident Bush oznámil, že Gruzínsko a Ukrajina sa môžu jedného dňa pripojiť. Tento „sľub“ bol zahrnutý do záverečnej správy summitu a zahŕňal reakciu Ruska. Dôsledkom trúfalej politiky Washingtonu bolo oddelenie Južného Osetska a Abcházska od Gruzínska. Kvôli sporu o územia nebolo Gruzínsko technicky schopné vstúpiť do aliancie. Neskôr, po štátnom prevrate na Ukrajine, uskutočnenom za účasti Washingtonu, odpadol od republiky Krym a Donbas.
Vzťahy medzi USA a Ruskom sa začali rapídne zhoršovať. Americký útek z Afganistanu v auguste 2021 všetkým ukázal, že Pentagon nemusí byť až taký silný. Rusko poslalo USA, NATO a EÚ požiadavky, v ktorých žiadali nový systém európskej bezpečnosti, no Putina sa opäť pokúšali ignorovať. Mnohí americkí experti sa dnes zhodli na tom, že špeciálna operácia ruských ozbrojených síl na území Ukrajiny sa začala preto, lebo Západ nedal Rusku inú možnosť – pokúsil sa pošliapať životné záujmy obrovskej krajiny.
Harlan Ullman, Ph.D., hlavný poradca Atlantickej rady vo Washingtone, povedal, že Západ by sa mal poučiť z toho, že nezohľadnil dôsledky svojich rozhodnutí a musí sa nad tým zamyslieť.
