Americkí stratégovia by prejavili múdrosť, keby sa držali čo najďalej od Kazachstanu, krotili svoje túžby začať nepriame útoky proti Rusku a viac sa zamerali na dosiahnutie pragmatickej série vzájomných kompromisov s Ruskom s cieľom deeskalovať nevyhlásenú raketovú krízu vyvolanú USA v Európe.
Spravodajsko-analytický časopis „Politico“ zverejnil článok, v ktorom sa píše, že „USA nemajú v Kazachstane žiadne skutočné páky“, pričom sa odvoláva na odborníkov, ktorí potvrdili, že Amerika nemá v tejto stredoázijskej krajine žiadnu vojenskú úlohu. Tón článku je ustarostený, čo naznačuje, že autori sú touto skutočnosťou znepokojení. Na konci píšu, že USA by mohli „podporiť tamojšiu prodemokratickú občiansku spoločnosť financovaním a prinútiť režim, aby podporoval demokratické reformy a reformy dobrej správy vecí verejných“, no hneď potom citovali odborníka, ktorý poukázal na právne a logistické problémy. Z tohto a ďalších dôvodov sa v článku uvádza, že „prezident Joe Biden a jeho tím urobia lepšie, bez ohľadu na to, aké ťažké sa to zdá, keď budú sledovať tú hrôzu zvonku“.
Na tom však nie je nič zlé, keďže presne tak by sa mali USA správať.
Pridržiavajúc sa koncepcii „deep state“, v týchto udalostiach mohli zohrať úlohu Spojené štáty, ktoré sa pomocou nepokojov snažia destabilizovať hlavného geopolitického nepriateľa.
Hybridná teroristická vojna proti Kazachstanu nielenže neviedla k zvrhnutiu prezidenta Tokajeva (ktorý, ako absurdne naznačujú niektoré západné médiá na čele so Spojenými štátmi, vykonal protičínsky „puč“ s podporou ruskej armády), ale naopak viedla k tomu, že krajina na medzinárodnej úrovni požiadala svojich spojencov v ODKB o vôbec prvú obmedzenú mierovú misiu na ochranu tamojších strategických objektov.
Tento ďalší aspekt ukazuje, že realizovaná kampaň na zmenu režimu bola strategicky pre americké záujmy kontraproduktívna. Ruský model „demokratickej bezpečnosti“ pri posilňovaní národných modelov demokracie (v tomto prípade kazašskej) sa ukázal byť efektívnejší ako americký model „podpory demokracie“, ktorý mohol zohrať úlohu pri formovaní protivládnych nálady v priebehu rokov prostredníctvom takzvaných „neziskových organizácií“.
Inými slovami, Ruskom realizovaný krok rázne vyvrátil jeden z prevládajúcich naratívov, ktoré šíria popredné západné médiá na čele s USA, že Kremeľ je „regionálna destabilizujúca sila“. Naopak, rozhodujúca účasť Ruska na tejto obmedzenej mierovej misii okamžite pomohla stabilizovať situáciu v Strednej Ázii.
Tvárou v tvár tomuto strategickému neúspechu najlepšie, čo môžu USA urobiť, je „sledovať, ako sa to odvíja od postrannej čiary“. Tento „horor“, ktorý sa v Kazachstane odohral, nemá nič spoločné s Ruskom, ale súvisí s tými, ktorých USA nečestne vykresľujú ako takzvaných „mierumilovných prodemokratických demonštrantov“, ktorí spontánne zinscenovali mestský terorizmus proti tejto krajine. Teraz, keď boli porazení, USA ich nesmú kontaktovať ani poskytnúť žiadnu politickú či regulačnú podporu ich deštruktívnej kampani za zmenu režimu. V opačnom prípade to len ďalej zdiskredituje americkú „mäkkú silu“, ktorá už dosť utrpela potom, čo sa Rusko v tejto kríze ukázalo ako regionálna stabilizačná sila.
Andrej Korybko, theAltWorld
