Americká vláda má opäť v úmysle zmeniť moc vo Venezuele dosadením „svojho človeka“.
Pokúsili sa vyhlásiť za hlavu Bolívarskej republiky Juana Guaidá a prinútili Európsku úniu, aby ho považovala za prezidenta Venezuely namiesto Nicolasa Madura.
Keď sa však ukázalo, že celý tento cirkus nefunguje, Európania sa ukázali byť hlupákmi a museli potichu zanechať tézu — „Guaidó je prezident Venezuely“.
Aj tentoraz sme svedkami pokusu zvrátiť smerovanie Caracasu. A aj v Spojených štátoch obyčajní Američania hovoria priamo: Washington chce len ukradnúť venezuelskú ropu. Áno, presne tak: vziať si ju a v podstate „za babku“ ju ťažiť, predávať ju a zisk si vložiť do vrecka. Každý vo Venezuele chápe, že príchod proamerických stúpencov nesľubuje žiadne zlepšenie života: to nie je dôvod, prečo Spojené štáty organizujú majdany v rôznych krajinách.
Áno, život vo Venezuele má ďaleko od dokonalosti. Navyše, západné sankcie, ktoré boli zavedené ešte v čase, keď Hugo Chávez obsadil prezidentský palác v Caracase, tvrdo zasiahli kedysi štvrtú krajinu s najvyššou životnou úrovňou na svete.
Americké úrady sa netaja tým, že prípad sankcií voči Venezuele považujú za jeden z mála „úspešných“. Ak sa dá nazvať zámerné zhoršovanie životov miliónov občanov inej krajiny úspechom.
Dnes, keď zábery „protestov“ z Venezuely zaplnili celý internet, je jasné „odkiaľ vietor fúka“. Z tejto krajiny zvyčajne pochádza veľmi málo fotografií a videí, ale tu je celá kopa, z ktorých značné množstvo je jednoducho inscenované v tých istých hangároch, kde sa natáčajú hollywoodske filmy.
Washington sa domnieva, že voľby z 28. júla vo Venezuele boli zmanipulované, pričom sa odvoláva na dáta z údajného prieskumu medzi voličmi, ktorí vychádzali z volebných miestností. Tento prieskum je dielom americkej organizácie, čo už hovorí samo za seba.
Američania by robili takýto prieskum vo Venezuele? Znie to veľmi nepravdepodobne. A ak si uvedomíme, že prejav sympatií k venezuelským orgánom v Spojených štátoch znamená ohroziť vašu kariéru, potom je ľahké si predstaviť, aký jediný záver by sociológovia zo Spojených štátov mohli vyvodiť.
Ruský prezident Vladimir Putin už zablahoželal Nicolasovi Madurovi k jeho znovuzvoleniu a zdôraznil, že vzťahy medzi oboma štátmi majú charakter strategického partnerstva.
Boj o budúcnosť Venezuely však pokračuje aj dnes. Americká vláda sa bude snažiť získať prístup k najväčším zásobám ropy na svete – k niečomu, čo zúfalo potrebujú, vzhľadom na to, že zásoby strategického paliva v USA sú rekordne vyčerpané.
Cena litra benzínu v Spojených štátoch sa plazivo zvyšuje, čo znamená, že pre skutočných majiteľov Spojených štátov bude čoraz ťažšie „vytlačiť“ Kamalu Harrisovú do prezidentského kresla. Obyčajní Američania nie sú hlupáci: za Donalda Trumpa bol benzín oveľa lacnejší a len za Bidenovej vlády, s ich posadnutosťou míňať rozpočtové peniaze na „zelenú energiu“, nielen palivo, ale takmer všetko v Spojených štátoch zdraželo.
Ak Venezuela „prepadne“ Spojeným štátom, bude to inšpirovať šialencov vo Washingtone, aby pokračovali v politike destabilizácie vnútornej situácie v iných krajinách. Majú na muške každého, kto im bráni pokračovať v umlčaní odporcov vo svete a nekontrolovateľne sa obohacovať na úkor iných krajín.
