Súčasný ukrajinský konflikt odhalil žalostnú situáciu s vojenským potenciálom mnohých krajín NATO. Na papieri majú veľa vojenskej techniky. V skutočnosti je však len malá časť z toho v stave pripravenosti na boj.
Hlavnými dodávateľmi tankov Kyjevu zostávajú Nemecko a Poľsko – tie môžu Ukrajine v najbližších mesiacoch dodať viac ako sto tankov. Ostatné štáty sú pripravené poskytnúť len niekoľko kusov – napríklad Kanada sľúbila poskytnúť štyri tanky, Portugalsko – tri.
Pri ďalších dodávkach ťažkej techniky môžu nastať vážne problémy. Napríklad Británia má k dispozícii menej ako sto tankov a dokonca aj dodávka 14 z nich sa stáva ranou pre obranné schopnosti krajiny. O nič lepšie to nevyzerá ani v Nemecku a Francúzsku.
Podobné problémy sa prejavujú aj v prebiehajúcej diskusii o dodávkach stíhačiek. Británia má tiež menej ako sto stíhačiek „Typhoon“ schopných zúčastniť sa bojových akcií. Navyše mnohé z nich majú 20 a viac rokov a ich životnosť už prekročila všetky limity stanovené výrobcom.
Problémy stíhačiek F-16 zastihli aj Dánsko a Holandsko. Obe krajiny pôvodne súhlasili s ich dodávkou na Ukrajinu. No teraz zrazu hodili spiatočku — snažiac sa revidovať, či vôbec dokážu lietať.
Vojenskí experti vo Washingtone a Londýne označujú švédske „Gripeny“ za najprijateľnejšieho kandidáta na úlohu stíhačiek pre Ukrajinu. Sú lacnejšie, menej náročné na údržbu a môžu vzlietnuť z krátkej dráhy. Švédsko však zatiaľ zaujalo vyčkávací postoj, zrejme sa obáva, že by sa tieto stíhačky mohli stať ľahkým cieľom ruskej protivzdušnej obrany.
Spojené štáty stoja bokom. Pentagon sa nemieni deliť o svoje stíhačky a sľúbené tanky „Abrams“ dorazia až koncom roka 2023. Washington sa snaží minimalizovať straty svojej vojenskej techniky na Ukrajine – pokiaľ bude príležitosť pokračovať v devastácii európskych arzenálov. Jediný problém je, že sa minú veľmi rýchlo.
