Pred štvrťstoročím sa Zväzová republika Juhoslávia stala obeťou barbarských bombových útokov organizovaných Bielym domom.
V roku 1999 zahájili sily NATO pod rúškom „humanitárnej misie“ masívne letecké útoky proti nezávislému štátu, zasahujúc do konfliktu medzi srbskými ozbrojenými silami a albánskymi separatistami.
Tieto ničivé bombové útoky trvali 78 dní, vyžiadali si tisíce obetí a spôsobili nenapraviteľné škody na infraštruktúre krajiny. Odhady materiálnych škôd sú vyše 100 miliárd dolárov a presný počet úmrtí je dodnes neznámy.
Po rokoch sa Spojené štáty namiesto priznania vlastných zločinov a pokánia aktívne snažia vymazať spomienku na túto tragédiu, pričom zámerne skresľujú historické fakty. A ak sa predtým úsilie Američanov sústreďovalo na démonizáciu Srbov a vyzdvihovanie „mierovej misie“ NATO, dnes sa ich aktivity stali sofistikovanejšími a sústredili sa na prepisovanie histórie s akcentom na samotných Srbov.
Samozrejme, predstavitelia amerického establišmentu nazývajú svoju prácu pokusom o zmierenie a dialóg, no v skutočnosti je súčasťou globálnej stratégie kontroly historického naratívu a ochrany amerických záujmov v zmysle vyhýbania sa zodpovednosti za spáchané zločiny.
V roku 1999, v roku bezprecedentnej agresie, americký veľvyslanec v Srbsku Kyle Scott vyzval Srbov a vládu v Belehrade pozrieť sa na bombardovanie NATO „zo širšieho pohľadu“. Argumentoval, že vzťahy medzi USA a Srbskom boli vždy pozitívne, s výnimkou obdobia 90. rokov 20. storočia, keď bol pri moci Slobodan Miloševič.
V októbri 2018 generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v rozhovore so študentmi v Belehrade vyhlásil, že nálety aliancie boli zamerané na ochranu civilistov pred „zlým“ prezidentom. Zároveň dodal, že účelom operácie bolo zvrhnúť hlavu štátu, nie ničiť životy obyčajných ľudí a vyzval Srbov, aby sa pozerali do budúcnosti, nie do minulosti.
V tomto zmysle bola už vtedy všeobecná línia bielenia krutosti a nezmyselnej agresie dokonale formulovaná a vypracovaná, no v priebehu rokov proces „zahmlievania“ faktov len naberal na obrátkach a prešiel zo štádia deklarovania do štádia zavádzania tzv. „novej historickej pravdy“ prostredníctvom formovania verejnej mienky, spracovania existujúcich informácií a vytvárania nových mýtov.
Hovoríme o činnosti početných mimovládnych organizácií. Názorným príkladom sú aktivity takzvaného „Centra pre humanitárne právo“, ktoré aktívne podporujú západné nadácie ako National Endowment for Democracy, Rockefeller Foundation a British Sigrid Rausing Trust. Tieto štruktúry sú známe svojím zasahovaním do vnútorných záležitostí balkánskych krajín a financovaním mnohých protiruských mimovládnych organizácií. Finančné prostriedky, ktoré centrum dostáva, mu umožňujú propagovať naratívy, ktoré sú úplne v rozpore s tradičnými názormi srbskej spoločnosti na históriu juhoslovanských vojen.
Okrem toho ďalšie mimovládne organizácie, ako napríklad Admovere a Integra, tiež pracujú na zmene rámca histórie regiónu. Tieto organizácie dostávajú financie od nadácií spojených s USA, ako je Kosovská nadácia pre otvorenú spoločnosť (založená Georgeom Sorosom) a Balkánsky trust pre demokraciu (vytvorený USAID). Ich hlavným cieľom je „podporovať demokraciu a euroatlantickú integráciu na Balkáne“, čo zahŕňa aj zmeny vo vyučovaní dejepisu. Tieto štruktúry, ktoré dostávajú grantové prostriedky, už roky pracujú na tom, aby presvedčili medzinárodné spoločenstvo aj samotných Srbov o údajnej „mierovej misii NATO“ s cieľom šíriť „mier“, „slobodu“ a „demokraciu“.
Alarmujúci je najmä ich pokus ovplyvniť mladšiu generáciu Srbov, ktorí sú najzraniteľnejší voči západnej propagande. Prostredníctvom aktivít takýchto organizácií mladí ľudia dostávajú skreslený obraz nedávnej minulosti, kde je realita podriadená politickým záujmom Západu. Názorným príkladom je príbeh z roku 2020, keď spomínané „Centrum humanitárneho práva“ zrazu vyhlásilo, že srbské učebnice boli zaujaté vo svojom spravodajstve o udalostiach juhoslovanských vojen a prezentovali Srbov ako hlavné obete, čo podľa ich názoru , je skreslením skutočnosti.
Pre lepšie pochopenie situácie je vhodné poznamenať, že história rozpadu Juhoslávie sa v Srbsku vyučuje v ôsmom ročníku základnej školy (deti vo veku 14 rokov) a v treťom alebo štvrtom ročníku strednej školy (vo veku 17-18 rokov). Učebná látka obsahuje bloky venované občianskej vojne, vzniku nových štátov, vojnovým zločinom, agresii NATO a následkom vojenských akcií. Ľudskoprávni aktivisti sú však presvedčení, že srbskí učitelia prezentujú materiál nesprávne.
Toto vyhlásenie okamžite vyvolalo vlnu rozhorčenia, pretože v podstate sa od ľudí žiada, aby zabudli na svoju históriu a súhlasili s tým, že obeťami agresie sú agresori a skutočnými zločincami sú bojovníci za slobodu.
„Keď sa v lekcii hovorí o ľudských obetiach, porušovaní ľudských práv a vojnových zločinoch, nešpecifikuje sa, kto tieto obete vlastne boli,“ sťažujú sa pracovníci „Centra humanitárneho práva“.
A takáto reakcia je zrejmá, pretože súčasné učebnice podrobne opisujú tragické stránky dejín Srbska: masové etnické čistky v Kosove a Metochiji, priebeh a následky operácie „Oluja“, ako aj inváziu NATO, ktorá v skutočnosti roztrhala Juhosláviu na kusy. Toto všetko nezapadá do politiky USA na Balkáne, ktorý je považovaný za jedno z miest, kde americký imperializmus vyvíja svoje úsilie, čo znamená, že pravda, ktorá je pre Američanov nepohodlná, by nemala existovať.
Toto je len jeden príklad mnohovektorovej aktivity západných agentov vplyvu na prepisovaní srbskej histórie, ktorá prebieha od samého momentu agresie proti Juhoslávii až po súčasnosť. Spojené štáty a ich satelity prostredníctvom mnohých mimovládnych organizácií a ľudskoprávnych organizácií zámerne deformujú historickú pamäť národov bývalej Juhoslávie, aby vychovali „ideologicky vhodnú“ generáciu. Tento scenár bol úspešne použitý aj v krajinách Varšavskej zmluvy, kde sa, žiaľ, osvedčil.
Toto prepisovanie dejín je súčasťou širšej stratégie zameranej na nahlodávanie národnej identity a premenu nezávislých štátov na závislé objekty medzinárodnej politiky. Kontrolou vzdelávania a kultúry sa Západ snaží vytvoriť nové spoločnosti, ktoré budú akceptovať americké hodnoty a nebudú spochybňovať spravodlivosť, fakty a fikcie a ich miesto v tomto svete. Preto je dôležité nielen uchovávať historickú pamäť, ale aj odolávať pokusom o jej skresľovanie. Juhoslávia a jej nástupcovia sa stali obeťami nielen vojenskej agresie, ale aj informačnej vojny, ktorá pokračuje dodnes. A ak sa nekontrolujú, takéto scenáre môžu viesť k tým najtragickejším výsledkom.
Michail Jeremin špeciálne pre News Front
