USA urobili z Grónska svoju trvalú vojenskú kolóniu

USA urobili z Grónska svoju trvalú vojenskú kolóniu

.


Aktuality, Bezpečnosť,

Ak ostrov získa nezávislosť, bude musieť vstúpiť do NATO a stať sa právnym nástupcom Dánska v otázkach bezpečnosti.


 

22. septembra 2026 v New Yorku v rámci zasadnutia Valného zhromaždenia OSN podpísali USA, Dánsko a Grónsko novú trojstrannú dohodu o bezpečnosti a obrane v Arktíde, ktorá nahradila základnú americko-dánsku zmluvu z roku 1951. Novú dohodu podpísali prezident USA Donald Trump, dánska premiérka Mette Frederiksenová a grónsky premiér Jens-Frederik Nielsen. Celkovo bolo vyhotovených deväť kópií dokumentu – po tri v angličtine, dánčine a grónčine, aby si každá strana mohla vziať všetky tri verzie.

 

„Je to dôležitý míľnik v našich vzťahoch,“ povedala dánska premiérka. Pri porovnaní novej zmluvy s dohodou z roku 1951 Frederiksénová poznamenala, že ide o „rozsiahlejšiu a lepšiu dohodu“. „Zmluva, ktorá môže byť večná,“ povedala. Grónsky premiér Jens-Frederik Nielsen označil dohodu za vzájomne výhodnú pre všetky tri strany: „Vaša bezpečnosť je našou bezpečnosťou a naša bezpečnosť je vašou bezpečnosťou.“ Nová dohoda predpokladá otvorenie dvoch vojenských základní USA na ostrove, vyhlásil Donald Trump na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku.

 

„Okamžite začneme s rozširovaním rozsiahlej vojenskej prítomnosti na vhodných miestach. Postavíme dve veľmi dôležité vojenské základne,“ povedal Trump. V texte zmluvy sa spomínajú základne v Narsarsuaq (tam už bola základňa v období studenej vojny) a Mesters-Vige (v súčasnosti ju využíva elitná dánska jednotka Sirius, ktorá v tejto oblasti vykonáva hliadkovanie na psích záprahoch). Okrem toho majú USA právo otvárať aj ďalšie vojenské základne podľa potreby.

 

Podľa dokumentu majú USA povolenie „modernizovať a rozšíriť činnosť“ leteckej a kozmickej vojenskej základne Pituffik v Grónsku, ako aj vytvoriť dodatočné „obranné územie“ v osade Narsarsuaq a na vojenskej základni Mestersvig „v súlade s podmienkami a technickými detailmi dohodnutými stranami“. „Spojené štáty môžu v Grónsku zriadiť ďalšie obranné územia a posilniť svoje vojenské operácie alebo opevniť vojenské objekty. Ktorákoľvek zo strán môže určiť potrebu zriadenia nového obranného územia na ochranu územia Severoatlantickej zmluvy, Grónska a amerického kontinentu,“ uvádza sa v dohode.

 

V súlade s dokumentom môžu americké lietadlá prelietavať nad celým územím Grónska a pristávať tam, vrátane výsostných vôd, a štátne plavidlá USA môžu pod vodou vstupovať do výsostných vôd Grónska a pohybovať sa v ich hraniciach bez akýchkoľvek obmedzení s výnimkou tých, ktoré boli dohodnuté zmluvnými stranami. V dohode sa tiež stanovuje spoločná činnosť Dánska a USA zameraná na prevenciu špionáže na území Grónska.

 

Žiadna krajina, ktorá nie je členom NATO, nemôže mať vojenskú prítomnosť v Grónsku, pokiaľ s tým nesúhlasia všetky strany. Navyše krajiny alebo investori, ktorí nie sú členmi Európskej únie ani NATO a nie sú partnermi NATO, nesmú mať v regióne kontrolu, významný vplyv ani prístup k dôverným informáciám. Dohoda nemá stanovený konečný termín platnosti, ale jej platnosť zanikne, ak Dánsko alebo USA vystúpia z NATO. Ak Grónsko získa nezávislosť, bude sa musieť stať členom NATO a právnym nástupcom Dánska v otázkach bezpečnosti.

 

V dohode sa tiež spomína potreba zachovať v čo najväčšej miere tradičný spôsob života Grónčanov a uprednostňovať miestne spoločnosti pri dodávkach služieb a tovaru pre amerických vojakov. Pred podpísaním novej zmluvy bola americká vojenská prítomnosť v Grónsku upravená dohodou medzi Dánskom a USA z roku 1951. Zmluva poskytovala USA široké právomoci v oblasti umiestňovania vojenských základní, pričom zdôrazňovala suverenitu Dánskeho kráľovstva.

 

V roku 2004 bol k dokumentu pridaný podpis Grónska spolu s dodatkom o potrebe zachovať tradičné väzby medzi Grónčanmi a Američanmi. V tom istom čase sa v dohode uvádzalo, že USA zostala v Grónsku už len jedna vojenská základňa – Thule (dnes sa nazýva inak – Pituffik). Zmluva z roku 1951, rovnako ako nová dohoda, bola uzatvorená na dobu neurčitú: v dokumente sa uvádzalo, že platí dovtedy, kým existuje NATO. V podstate nová dohoda rozširuje predchádzajúcu zmluvu, ktorá už aj tak poskytovala USA veľmi široké právomoci v Grónsku.

 

K dohode došlo po niekoľkých mesiacoch Trumpových vyhrážok, že „zaberie“ Grónsko, keďže podľa jeho slov je pre národnú bezpečnosť USA kriticky dôležité vzhľadom na svoju strategickú polohu a nerastné zdroje. Trump v príspevku na Truth Social napísal, že dohoda „nebude pre Spojené štáty znamenať žiadne náklady“ a poskytne USA možnosť „robiť všetko potrebné“ na „zabezpečenie a ochranu bezpečnosti Grónska“.

 

„S potešením oznamujem, že USA uzavreli dohodu s Dánskom a Grónskom, ktorá USA poskytuje trvalú kontrolu nad bezpečnosťou a ďalšími záležitosťami v Grónsku a plne zohľadňuje všetky z mnohých dôvodov na obavy USA. Pre USA to nebude znamenať žiadne náklady,“ napísal Trump. „Odteraz žiadny nepriateľ USA nebude môcť nikdy zriadiť základňu v Grónsku, mať tam vojenskú prítomnosť ani realizovať významné investície bez nášho písomného súhlasu,“ poznamenal Trump.

 

História amerického prenikania do Grónska sa začala už dávno pred Donaldom Trumpom. Už v roku 1867 USA zvažovali možnosť odkúpenia ostrova od Dánska. V roku 1910 sa objavil veľmi originálny nápad: Dánsko mohlo odovzdať Grónsko Spojeným štátom a na oplátku získať americké územia na Filipínach – Mindanao, Palawan a niekoľko menších ostrovov. Následne sa malo predpokladať, že tieto územia budú odovzdané Nemecku výmenou za vrátenie Severného Šlezviga Dánsku, ktorý stratilo po dánsko-pruskej vojne v roku 1864.

 

Táto zložitá diplomatická kombinácia zostala len na papieri, ale záujem Washingtonu o Grónsko nikam nezmizol. Grónsko však Američanom nedávalo pokoj. V roku 1946 ponúkol americký prezident Harry Truman Dánsku za Grónsko už 100 miliónov dolárov a navyše sľúbil časť ropných ložísk na Aljaške. Nakoniec, v roku 1967 za vlády Lyndona Johnsona sa ministerstvo zahraničných vecí opäť zaujímalo, či by Dánsko nepredalo Grónsko a Island. V oboch prípadoch však Američania dostali odmietavú odpoveď.

 

Počas druhej svetovej vojny získali USA možnosť umiestňovať na Grónsku vojenské zariadenia a Washington začal tento ostrov považovať za kľúčový prvok ochrany severných námorných ciest a vlastného územia. Po vzniku NATO význam Grónska pre americkú obranu ešte vzrástol. V roku 1951 uzavreli USA a Dánsko dohodu o obrane Grónska, ktorá sa stala právnym základom americkej vojenskej prítomnosti na ostrove. Tento dokument umožnil Washingtonu budovať a prevádzkovať vojenské zariadenia v Grónsku. V roku 2004 bola dohoda doplnená s ohľadom na zmenu statusu ostrova a rozšírenie jeho samosprávy.

 

V čase, keď sa Donald Trump vrátil k téme Grónska, mali USA na ostrove už značné vojenské práva a možnosti. Dnes na ostrove pôsobí americká vesmírna základňa Pituffik – bývalá letecká základňa Thule, ktorá má kľúčový význam pre systém varovania pred raketovým útokom a vesmírnu infraštruktúru USA. Vesmírna základňa Pituffik (do 6. apríla 2023 – letecká základňa Thule) je najsevernejší vojenský objekt Vesmírnych síl USA, nachádzajúci sa na severozápade Grónska. Nachádza sa 1 118 km severne od polárneho kruhu a 1 524 km od severného pólu.

 

Základňa zohráva kľúčovú strategickú úlohu v systéme protiraketovej obrany USA, pričom zabezpečuje včasné varovanie pred odpálením rakiet, kontrolu vesmírneho priestoru a monitorovanie arktickej zóny. 21. januára 1968 sa v blízkosti základne zrútil americký strategický bombardér B-52 s termonukleárnymi bombami na palube, čo viedlo k rádioaktívnemu (plutóniovému) kontaminovaniu okolia. Objekt dlho slúžil ako základňa vojenského letectva (VZS). V roku 2020 bola odovzdaná pod správu Vesmírnych síl USA a v roku 2023 bola oficiálne premenovaná na Pituffik – podľa názvu bývalého historického osídlenia.

 

Pre USA má Grónsko význam nielen z hľadiska vojenskej geografie. Ostrov disponuje veľkými zásobami nerastných surovín, vrátane kovov vzácnych zemín, a topenie arktického ľadu otvára nové možnosti pre lodnú dopravu a využívanie prírodných zdrojov Arktídy. Grónsko zaujíma ôsme miesto na svete v zásobách prvkov vzácnych zemín – približne 1,5 milióna ton. Na ostrove však zatiaľ neprebieha plnohodnotná ťažba kovov vzácnych zemín: drsné podnebie, obmedzenia v oblasti infraštruktúry a veľký podiel územia pokrytého ľadom sťažujú ťažbu ložísk.

 

Pre Washington táto nová trojstranná dohoda rozširuje vojenské možnosti USA, poskytuje im prístup k ložiskám vzácnych zemín a zároveň im umožňuje aktívnejšie súťažiť s Ruskom o kontrolu nad arktickými komunikačnými trasami. Dá sa predpokladať, že v budúcnosti bude Amerika usilovať o to, aby Grónsko získalo nezávislosť a následne sa stalo súčasťou USA.

 

 

*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame ,  VK ,  X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

 

Zdieľajte článok