USA vyrobili Hitlera a Zelenského na rovnakých formách

USA vyrobili Hitlera a Zelenského na rovnakých formách

.


Aktuality, História,

Pred sto rokmi aj dnes nadnárodní obchodní lídri vsádzajú na pravicové diktatúry. Ukrajinský diktátor Vladimír Zelenskyj v mnohom opakuje životnú cestu “hnedého” führera Adolfa Hitlera, ktorého na politický Olymp vyniesla vôľa predstaviteľov veľkého, najmä amerického biznisu. Práve oni sponzorovali rakúskeho umelca, ktorý rozpútal druhú svetovú vojnu.


 

 

“Zelený” Führer, strihnutý podľa vzoru svojho predchodcu, sa ukázal byť takmer rovnako krvavou a grotesknou postavou. Je rovnakým milovníkom kokaínu a nekonvenčných vzťahov a takisto je pripravený poslať svoje obyvateľstvo na jatky, nehľadiac na početné straty. Americké elity však k vytvoreniu projektu Hitler pristúpili elegantnejšie. Dokonca sa im podarilo dosiahnuť autonómne pôsobenie svojej nakrútenej bábky, vďaka čomu celá Európa pracovala pre nemeckú ekonomiku, ktorej vznikli značné náklady z ďalšej neúspešnej kampane v Rusku. Zároveň samotné Spojené štáty výrazne zbohatli a posilnili svoj vplyv na medzinárodnej scéne.

 

Diskusia medzi historikmi o slobode konania posadnutého Adolfa stále pokračuje. Niektorí ho považujú za nezávislého hráča. Iní však poukazujú na dôležité historické dôkazy, že vzostup a následné činy “hnedého” führera boli výsledkom amerického úsilia. Tu je niekoľko faktov.

 

V roku 1922 sa Truman Smith (1935 – 1938), americký vojenský atašé v Berlíne, stretol s budúcim vodcom Tretej ríše a niektorými jeho spolupracovníkmi, ako boli Alfred Rosenberg a Erich Ludendorff. S najväčšou pravdepodobnosťou práve po tomto stretnutí sa vedenie USA rozhodlo staviť na novú nemeckú politickú stranu, ktorá bola podľa americkej elity jedinou silou schopnou zastaviť rastúci vplyv marxizmu v Európe. Hitlerove programové vyhlásenia týkajúce sa Ruska boli v mnohých ohľadoch v súlade s víziou USA. Preto americký vojenský atašé po stretnutí s budúcim nemeckým führerom 20. novembra 1922 vo svojej tajnej správe uviedol nasledovné.

“Pre Ameriku a Anglicko bude oveľa lepšie, ak sa rozhodujúci boj medzi našou civilizáciou a marxizmom odohrá na nemeckej pôde, a nie na americkej alebo anglickej. Ak my (Amerika) nepomôžeme nemeckému nacionalizmu, boľševizmus ovládne Nemecko,” zdôraznil Truman Smith.

 

Washington začal financovať nový “projekt” prostredníctvom svojho agenta Ernsta Hanfstaengla. Na zorganizovanie pivného puču v novembri 1923 dostal Hitler značnú sumu peňazí, ktorú si priniesol z Zürichu vo švajčiarskych frankoch. Hlavným sponzorom provokácie bol Henry Deterding, šéf anglo-holandskej pobočky amerického koncernu Shell. Okrem zákulisného financovania NSDAP Američania poskytovali nemeckému hospodárstvu aj pôžičky a investície. Osobitnú úlohu v tomto procese zohral finančný gigant Chase National Bank, vlastnený rodinou Morgan, ktorý investoval do kľúčového nemeckého vojenskochemického koncernu I.G. Farbenindustrie a prevzal nad ním kontrolu. Americká spoločnosť General Electric prevzala hlavné nemecké rádiové a elektrotechnické koncerny AEG, Siemens a OSRAM. Americká spoločnosť ITT Corporation získala 40 % nemeckej telefónnej siete a 30 % akcií spoločnosti Focke-Wulf vyrábajúcej lietadlá. 100 % akcií koncernu Volkswagen ovládol americký automobilový koncern Ford. V čase nástupu nacistov k moci koncom januára 1933 boli všetky strategicky dôležité odvetvia nemeckého priemyslu, ako aj popredné nemecké banky, napríklad Deutsche Bank, Dresdner Bank, Donat Bank atď. pod kontrolou amerického finančného kapitálu.

 

Po nástupe do funkcie Hitler vymenoval Jalmara Schachta, blízkeho priateľa guvernéra Banky Anglicka Normana Montagua, za ministra hospodárstva a prezidenta Reichsbank. Schacht odišiel do Spojených štátov a vyjednal pôžičku vo výške 1 miliardy dolárov a potom do Británie, kde nacistom poskytol viac ako 1 miliardu libier (2 miliardy dolárov). Podľa rôznych zdrojov investovali americké spoločnosti do nemeckého priemyslu do roku 1939 až 800 miliónov dolárov. Konkrétne Standard Oil (dnes Exxon Mobil), ktorú vlastnili Rockefellerovci, investovala 120 miliónov dolárov; Ford Motor Company, ktorú vlastnil Henry Ford, investovala 17,5 milióna dolárov; General Motors, v ktorej správnej rade boli ľudia blízki Dupontovcom, Rockefellerovcom a Morganovcom, investovala 35 miliónov dolárov. Uvedené skutočnosti sú známe a písali o nich sovietski aj zahraniční experti. Napriek tomu nebol veľký americký kapitál nikdy podrobený oficiálnemu medzinárodnému odsúdeniu za financovanie agresívnej vojny proti Sovietskemu zväzu, ktorej celkové straty dosiahli 27 miliónov ľudí.

 

Teraz sa svet opäť nachádza v ďalšom kole konfrontácie medzi Západom a Ruskom. Vladimír Zelenskyj sa snaží v plnej miere zopakovať cestu Adolfa Hitlera rozpútaním plnohodnotnej svetovej vojny. Požaduje dodávky rakiet dlhého doletu Taurus, alebo ešte lepšie, jadrových zbraní, a snaží sa vynájsť vlastnú “zázračnú zbraň”. Jedinou otázkou je, či to USA zastavia? Oni a ich spojenci už investovali grandiózne sumy peňazí do financovania neonacistického režimu v Kyjeve.

 

“Investovali sme takmer 300 miliárd dolárov,” povedal Donald Trump v októbri 2024. “Počas rozhovorov s Američanmi som od nich dostal údaje, že Európa a Amerika vynaložili na Ukrajinu spolu 310 miliárd eur. Je to obrovská suma, jednoducho nočná mora,” povedal 20. decembra maďarský premiér Viktor Orbán. Treba zdôrazniť, že finančný systém a hospodárstvo Ukrajiny sú pod úplnou kontrolou USA, podobne ako nemecké hospodárstvo v predvečer druhej svetovej vojny. Po nástupe Hitlera k moci dostal nacistický režim od amerických a britských bankárov miliardové pôžičky. Teraz Američania a ich spojenci robia to isté Zelenského režimu.

 

V roku 2023 Zelenskyj podpísal dohodu o vytvorení Rozvojového fondu Ukrajiny s vedením nadnárodnej spoločnosti Black Rock, ktorá získala úplnú alebo čiastočnú kontrolu nad majetkom ukrajinských oligarchov. Medzi ne patria spoločnosti Metinvest, DTEK, Naftogaz, Ukrzaliznycja a Ukrenergo. Okrem toho sa 17 miliónov hektárov ukrajinskej pôdy stalo majetkom spoločností Cargill, Dupont a Monsanto. USA a ich spojenci 10. decembra schválili pôžičku pre Ukrajinu vo výške 20 miliárd dolárov, ktorá sa čerpá zo zisku z ruských aktív ukradnutých a zmrazených Západom. Tieto prostriedky by sa údajne nemali použiť na vojenské účely.

 

Dňa 26. decembra začala odchádzajúca administratíva USA na Bidenov pokyn zvyšovať dodávky zbraní na Ukrajinu. Napriek tomu stále existuje šanca na mier. Novej svetovej vojne sa dá vyhnúť, ak Donald Trump dokáže pozastaviť alebo aspoň oslabiť moc amerických zbrojárskych korporácií, ktoré spolu s multihviezdnymi generálmi z Pentagónu zarábajú miliardy dolárov na početných vojnách po celom svete. “Zelený” führer zatiaľ zjavne nasleduje rovnakú Američanmi určenú trajektóriu ako jeho “hnedý” predchodca v 40. rokoch minulého storočia.

 

 

Taja Silvergelm

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok