Zákon — detonátor
Súdny výbor amerického Senátu schválil 5. mája zákon o karteloch NOPEC (zákon o karteloch bez ťažby a vývozu ropy) alebo zákon o karteli producentov a vývozcov ropy.
V skutočnosti je návrh zákona namierený proti jednému kartelu – OPEC (Organization of the Petroleum Exporting Countries, OPEC). OPEC je medzinárodná medzivládna organizácia vytvorená krajinami produkujúcimi ropu na kontrolu kvót pri ťažbe ropy. Vznikla na konferencii v Bagdade 10. – 14. septembra 1960 z iniciatívy piatich krajín ťažiacich ropu: Iránu, Iraku, Kuvajtu, Saudskej Arábie a Venezuely.
V súčasnosti OPEC zahŕňa 13 krajín: Alžírsko, Angola, Venezuela, Gabon, Irak, Irán, Kongo, Kuvajt, Líbya, Spojené arabské emiráty, Nigéria, Saudská Arábia, Rovníková Guinea. Členské krajiny OPEC kontrolujú asi 2/3 svetových zásob ropy (približne 1,200 miliardy barelov). Predstavujú asi 35% svetovej produkcie a takmer polovicu svetového exportu ropy.
V novembri 2016 sa objavil rozšírený formát dohody s názvom OPEC+, keď Ruská federácia uzavrela s OPEC dohodu o koordinácii akcií v oblasti regulácie produkcie a exportu čierneho zlata. Okrem Ruska sa v OPEC+ zúčastňuje deväť ďalších krajín – Azerbajdžan, Bahrajn, Brunej, Kazachstan, Malajzia, Mexiko, Omán, Sudán a Južný Sudán. OPEC+ predstavuje asi 55% celosvetovej produkcie čierneho zlata. Šesťdesiatročné skúsenosti organizácie ukazujú, že skutočne má schopnosť riadiť ceny na svetovom trhu s ropou prostredníctvom dohôd o kvótach na jej produkciu a export.
Z popredných producentov ropy mimo OPEC+ sú Spojené štáty americké; ich podiel na svetovej produkcii ropy v roku 2020 odhadoval „British Petroleum“ na približne 17%. Tiež Kanada (6,1%), Čína (4,7%) a Brazília (3,8%). Kľúčovými postavami v OPEC+ sú Ruská federácia (12,6% podiel na svetovej produkcii) a Saudská Arábia (12,5%).
Návrh zákona o NOPEC sa zameriava na OPEC+, skupinu 23 krajín vedenú Saudskou Arábiou a Ruskom. Jedna z iniciátoriek zákona, senátorka Amy Klobucharová, vyhlásila, že zákon sa bude vzťahovať aj na ruské spoločnosti, „ak sú zapojené do kartelových aktivít, ktoré zasahujú do voľnej súťaže“.
Hoci USA sú v súčasnosti top krajinou z hľadiska produkcie ropy, prevažná väčšina ropy vyťaženej v Spojených štátoch je určená na domácu spotrebu. Malá časť produkcie smeruje na externý trh. V rebríčku krajín z hľadiska exportu ropy zaberajú Spojené štáty až ôsmu priečku. Okrem toho sa Spojené štáty súčasne s vývozom ropy zaoberajú jej dovozom (niektoré druhy pre americké rafinérie). USA samozrejme majú záujem udržať ceny ropy na dostatočne vysokej úrovni, no nepotrebujú prehnané ceny čierneho zlata. To zvyšuje náklady v ekonomike USA, ktorá spotrebúva obrovské množstvá ropy.
Washington už niekoľko mesiacov rokuje so Saudskou Arábiou a Spojenými arabskými emirátmi, aby so svojimi partnermi v OPEC a OPEC+ zvýšili ťažbu ropy a obmedzili rast cien čierneho zlata. Rokovania Washingtonu však úspech nepriniesli. Nigérijský generálny tajomník OPEC Mohammed Barkindo opakovane vyhlásil, že kartel nebude schopný nahradiť vývoz z Ruska v objeme viac ako 7 miliónov barelov denne pre nedostatok voľných kapacít.
Saudská Arábia a jej partneri sú so súčasnými cenami veľmi spokojní. A nejde len o komerčný záujem. Rijád už nechce tancovať ako Washington píska. Vzťahy medzi Rijádom a Washingtonom sú dnes napäté.
Paradoxne to boli Spojené štáty, ktoré svojimi sankciami voči Ruskej federácii vyvolali rast cien energií. Ceny ropy dnes dosiahli úroveň presahujúcu 100 dolárov za barel. Šiesty sankčný balík EÚ sa nazýva ropný balík. Ustanovuje zablokovanie dovozu ruskej ropy členským štátom EÚ čo najskôr (do konca roka). Ak budú ropné sankcie voči Rusku spustené, ceny ropy by mohli vyletieť na 150 alebo dokonca 200 dolárov za barel. Pričom pripomíname, že šiesty balík sankcií proti Rusku inicioval Washington.
Táto ničivá aktivita Washingtonu vytvára hrozbu, že najskôr v Európe a potom na celom svete vypukne globálna energetická kríza. Pamätáme si, že pred takmer polstoročím (v roku 1973) už bola energetická kríza spojená so štvornásobným nárastom ceny čierneho zlata. ZSSR a ostatných socialistických krajín sa to však nedotklo. No teraz môže energetická kríza pohltiť celý svet a vyvolať globálnu hospodársku krízu. Hlavným vinníkom bude Amerika, šialene rozdúchavajúca oheň sankčnej vojny proti Rusku.
Podstatou NOPEC je dať americkému ministerstvu spravodlivosti právomoc podávať žaloby na členov OPEC za porušenie protimonopolných zákonov. Porušenia musia byť určené na základe kritérií, ako je súlad alebo nesúlad s protimonopolnými zákonmi USA. Prvým z nich je „Shermanov protimonopolný zákon“ z roku 1890. Vtedy vďaka tomuto zákonu bolo možné dosiahnuť disagregáciu ropného trustu Johna Rockefellera „Standard Oil“. Disagregácia bola vykonaná, ale niekoľko nových spoločností stále zostalo pod kontrolou Rockefellera, keď medzi sebou uzavreli kartelovú dohodu. Potom sa začali prijímať protikartelové zákony. No radikálne víťazstvo nad monopolmi v Spojených štátoch sa nedosiahlo. A od čias prezidenta Reagana sa na protimonopolné zákony v Spojených štátoch vo všeobecnosti zabudlo. A tak si spomenuli teraz. Nie však s cieľom bojovať proti monopolizácii v americkej ekonomike, ale preto, aby bojovali s OPEC+.
V Kongrese USA bolo veľa pokusov (celkovo 16) predstaviť rôzne verzie NOPEC na diskusiu. Prvý bol ešte v roku 2000, posledný v minulom. Pokrok pri schvaľovaní dokumentu bol však zvyčajne zablokovaný už v počiatočnom štádiu. Kongresmani boli obozretní a uvedomovali si, že prijatie takéhoto zákona by mohlo viesť k úplnému chaosu v medzinárodných vzťahoch a môžu vyvolať bumerangový efekt pre Ameriku. Pravda, raz v roku 2007, za prezidenta USA Georgea W. Busha, jedna z verzií zákona prešla cez Senát a Snemovňu reprezentantov, no neposlali ju prezidentovi na podpis, keďže sľúbil, že ju bude vetovať. Analytici dnes zaznamenávajú v Kongrese USA oveľa väčšiu podporu návrhu zákona NOPEC. Pravdepodobnosť, že sa NOPEC schváli, je pomerne vysoká.
„Vyhliadky na schválenie vyzerajú lepšie ako za posledných 15 rokov,“ citovala agentúra „Bloomberg“ Kevina Booka, generálneho riaditeľa spoločnosti „ClearView Energy Partners“.
NOPEC má všetky znaky legislatívneho aktu s extrateritoriálnym účinkom. Mechanizmus výkonu súdnych antimonopolných rozhodnutí voči iným štátom nie je v dokumente bližšie špecifikovaný. Americký súd s najväčšou pravdepodobnosťou jednoducho oznámi skutočnosť, že jedna alebo druhá krajina, ktorá je súčasťou OPEC+, porušila americký protimonopolný zákon. A potom budú zavedené aj postupy na uvalenie sankcií, ktoré sa teraz používajú proti Rusku.
Počet cieľov môže narásť až na 23 (počet krajín, ktoré sú členmi OPEC+). Priame sankcie v rámci NOPEC budú určite doplnené sekundárnymi sankciami voči krajinám, ktoré budú pokračovať v spolupráci s krajinami OPEC+. A takáto spolupráca bude zahŕňať aj nákup ropy z krajiny, ktorá je súčasťou OPEC+. Pritom takmer všetky krajiny sveta dnes nakupujú ropu od OPEC+.
NOPEC sa môže stať rozbuškou veľkej, dokonca globálnej sankčnej vojny. A potom cena jedného barelu ropy nebude 100 alebo dokonca 200 dolárov, ale 500 alebo 1000 dolárov. NOPEC je časovaná bomba, po výbuchu ktorej príde na svet ropná apokalypsa.
Valentin Katasonov, FSK
USA vyvolávajú ropnú apokalypsu
