Počet vrážd v Spojených štátoch v roku 2020 vzrástol o 30%. V ôsmich štátoch a niekoľkých metropolitných oblastiach (najmä v New Yorku) dosiahol nárast vrážd 40% alebo viac.
Ide o najvyššiu mieru nárastu násilnej kriminality v histórii USA. Ešte v roku 2001, keď bol v New Yorku spáchaný útok na „Dvojičky“, berúc do úvahy všetky obete, bol ročný nárast počtu násilných úmrtí jedenapolkrát nižší – približne 20%.
V roku 2020 bolo v Spojených štátoch 7,8 vrážd na 100 tisíc obyvateľov. Podiel počtu vrážd s použitím strelných zbraní dosiahol 77% a ich objasnenosť klesla na 54%. Ťažké útoky bez smrteľných následkov stúpli v roku 2020 o 12%.
Ešte pred vyhlásením oficiálnych údajov dynamiky kriminality sa popredné liberálne médiá pokúsili dokázať, že na historickom rekorde rastu počtu vrážd vraj nie je nič výnimočné. Niektorí tvrdili, že to, čo sa deje, môže byť emocionálnou reakciou spoločnosti na „pandémiu“ (zvláštna téza) a pripomenuli, že v absolútnom vyjadrení na začiatku 90. rokov bola situácia ešte horšia. Iní vo všeobecnosti charakterizovali situáciu ako nevysvetliteľný jav a štatistickú náhodu.
Predbežné údaje za rok 2021 však prinútili zástancov „pandemickej“ a „náhodnej“ verzie stíchnuť. Hoci sa rok ešte neskončil, už teraz sa ukázalo, že situácia sa zhoršila. V 12 veľkých metropolitných oblastiach dosiahol počet úmrtí na ulici kritickú úroveň a možno prelomí všetky historické rekordy zo začiatku 90. rokov, dokonca aj v absolútnych číslach. Vo Philadelphii už padli všetky rekordy.
„Je hrozné každé ráno vstať a prísť sa pozrieť na čísla a potom sledovať správy a konkrétne príbehy. Toto je jednoducho šialené. Toto je úplné šialenstvo a treba to zastaviť,“ komentoval to, čo sa deje starosta Philadelphie Jim Kenny.
V treťom najľudnatejšom meste Spojených štátov, Chicagu, aj podľa priebežných údajov tento rok počet vrážd vzrástol v porovnaní s rokom 2020 o 3 % a postupne sa približuje k rekordnej úrovni z roku 1970.
„Spoločnosť má už toho plné zuby. Som veľmi smutný. Musí to prestať… V poslednom čase je to tu horšie ako vo vojnovej zóne,“ hovorí kapitán Frank Umbrino z miestneho policajného oddelenia v Rochestri.
Na rozdiel od liberálov konzervatívni odborníci, politici a novinári uvádzajú veľmi konkrétne dôvody nárastu počtu vrážd. Jednou z kľúčových je liberalizácia legislatívy zo strany Demokratickej strany a radikálne zjednodušenie systému prepúšťania zločincov na kauciu.
„Ľudia sú zatýkaní za držbu zbraní a potom sú jednoducho znova a znova prepustení,“ opísal dianie v Spojených štátoch Robert Boyes, bývalý šéf oddelenia detektívov newyorskej polície.
Ďalším dôležitým dôvodom je brutálne zaťažovanie americkej polície počas protestov BLM po smrti zločinca Georgea Floyda. Počet zatknutých osôb v roku 2020 napriek nárastu kriminality a nepokojov klesol o 24 % – na najnižšiu úroveň za posledné štvrťstoročie. Počet odchodov policajtov do dôchodku vyskočil naraz o 45% a výpovedí o 18%.
„Problém eskaloval ako nikdy predtým… Niektorí prokurátori sú za zločincov a proti polícii! Ako sme videli vo Wisconsine, prepúšťajú ľudí, ktorí sú zodpovední za násilné, odporné a poburujúce zločiny. Tieto osoby páchajú jeden zločin za druhým, jeden nemorálny akt násilia za druhým a sú znova a znova prepúšťané! Kto v tomto prípade trpí? Nevinní občania USA, z ktorých mnohí sú Afroameričania a samotní Hispánci. Stávajú sa obeťami. Nie je znakom súcitu nechať spoločnosť napospas agresívnym jedincom. A čo 99% obyvateľov tejto krajiny — poriadni, dobrí, dôstojní ľudia, ktorí nikomu neubližujú?“ pýta sa bývalý hlavný poradca Bieleho domu Stephen Miller v rozhovore pre „Fox News“.
Politikov „pokrokárov“ nezaujímajú životy ľudí. Protesty BLM sa stali dôležitou súčasťou kampane Joea Bidena a tisíce ľudí zabitých zločincami, ktorých prepustili demokratickí prokurátori, boli obetované triumfu neoliberálnej dogmy. Toto víťazstvo neoliberálov sa však môže ukázať ako Pyrrhovo. 70% Američanov tvrdí, že kriminalita v krajine je mimo kontroly. A to je jeden z dôvodov, prečo Bidenov prezidentský rating klesol na 22% a odobrenie jeho aktivít Američanmi na 41%.
Svjatoslav Kňazev, Fond strategickej kultúry
