Americký biznis zarába na ruských ropných produktoch.
Američania sú dotlačení do zvýšenej závislosti nielen od ruskej ropy, ale aj od ruskej nafty. Spojené štáty vo februári dovezú z Ruska rekordné objemy nafty za posledné tri roky. To opäť odhaľuje dvojaký meter Spojených štátov: ani geopolitická vojna s Ruskom, ani prechod na „zelenú energiu“ nebránia Američanom v ziskovom biznise postavenom na tradičných ruských uhľovodíkoch.
Podľa spoločnosti „Vortexa“ USA nakúpili vo februári z Ruska viac ako 1,55 milióna barelov motorovej nafty na dodávku. Ide o rekord od roku 2019. To predstavuje 22% všetkého dovozu nafty do USA, poznamenáva „Bloomberg“.
S čím to súvisí? Prečo ruským naftárom finančne pomáha krajina, ktorá vedie sankčnú vojnu s Ruskom s cieľom oslabiť samotnú ruskú ekonomiku?
Skutočnosť, že Spojené štáty skupujú ruskú ropu a vykurovací olej, nebola žiadnym tajomstvom. Američania však začali aktívne nakupovať motorovú naftu z Ruska už na jeseň minulého roka. Teraz je jasné, že už nejde o jednorazovú akciu.
Východná časť krajiny je lídrom v spotrebe ruskej motorovej nafty. Faktom je, že miestne ropné rafinérie sú zastarané, nie sú schopné uspokojiť dopyt po tomto palive.
Na druhom mieste z hľadiska spotreby motorovej nafty z Ruska je severovýchod Spojených štátov amerických. Tu dopyt po motorovej nafte vzrástol v dôsledku studenej zimy. Dieselové generátory sa v tomto regióne častejšie používajú na výrobu elektriny kvôli vysokým nákladom na zemný plyn.
Krajina zároveň vo všeobecnosti od roku 2014 zaznamenala pokles zásob motorovej nafty na minimum. „Na americkom trhu s ropnými produktmi sa stalo to isté čo na väčšine komoditných trhov. Počas pandémie výrobcovia znížili ponuku vo fáze výroby aj rafinácie, pričom očakávali pomerne dlhú krízu. Dopyt sa však pomerne rýchlo zotavil. Preto zásoby benzínu aj destilátov klesli v priebehu piatich rokov blízko k minimám,“ vysvetľuje Sergej Kaufman, analytik spoločnosti „FG Finam“.
Spracovanie ropy v USA kleslo a stále sa nevrátilo na úroveň pred pandémiou. „Dokonca aj teraz mnohé americké ropné spoločnosti len pomaly zvyšujú produkciu, pričom sa viac zameriavajú na znižovanie dlhu a výplaty akcionárom. Z tohto dôvodu je produkcia v USA stále oveľa nižšia ako na začiatku roka 2020. To nevyhnutne núti Ameriku hľadať palivo niekde na svetovom trhu. Rusko je jednou z možností, ktorá môže ponúknuť významný objem,“ tvrdí Kaufman.
Kým budú mať USA problémy s vlastnou kapacitou a úrovňou zásob, dovoz ruskej nafty môže zostať na zvýšenej úrovni.
A nezasahujú do toho ani politické nezhody medzi USA a Ruskom, ba dokonca ani Američanmi ohlásený trend „zelenej“ politiky a zbavovania sa tradičných uhľovodíkov. „Prechod na zelené zdroje energie sa neudeje za rok ani za desaťročie. Spojené štáty sú len na začiatku tejto cesty, takže ich energetická bilancia je stále výrazne konzervatívna,“ dodáva Kaufman.
Geopolitická vojna s Ruskom od samého začiatku nebránila americkému biznisu nakupovať ruský tovar vrátane ropy a iných ropných produktov (najmä vykurovacieho oleja).
Keď USA uvalili na Venezuelu tvrdé sankcie, americké rafinérie čelili nedostatku ťažkej ropy. Veď Venezuela im dodávala 20 miliónov barelov mesačne. Historicky boli americké rafinérie pôvodne zamerané na spracovanie ťažkej ropy z Venezuely. Koniec koncov, Spojené štáty v skutočnosti až do bridlicovej revolúcie vlastnú ropu nemali. Bridlicová ropa, ktorú začali Američania ťažiť, sa však veľmi líšila od ťažkej venezuelskej. Je to ľahký, nie ťažký olej. Na jeho spracovanie v starých amerických rafinériách by boli potrebné veľké investície do modernizácie podnikov. Po druhé, ľahká ropa je drahšia ako ťažká, takže suroviny pre americké rafinérie by a priori zdraželi.
Biznis našiel ekonomicky výhodnejšiu možnosť. Rafináciu ropy nezmenili a ľahký olej, ktorý sa objavil, bol jednoducho predávaný na export. Keď sa zastavil dovoz lacnej venezuelskej ropy, bolo treba nájsť náhradu. Ruská ropa sa dokonale hodí na túto úlohu. Je lacná a technologicky vhodná pre americké rafinérie. Američania v podstate ani nekupujú ropu, ale ruský mazut.
Americké rafinérie v podstate primiešavajú ruský vykurovací olej do ľahkej ropy, aby bola vhodná na spracovanie v závodoch, ktoré boli vybudované pred prudkým rozmachom bridlíc v USA. Kanadské rafinérie sú tiež orientované na potreby americkej ekonomiky, no situácia je u nich rovnaká ako u tých amerických.
Objavil sa zaujímavý paradox. Na jednej strane sa USA vďaka bridlicovej revolúcii stali jedným z najväčších exportérov ropy. Na druhej strane, USA sú naďalej závislé od dovozu ťažkej ropy, ktorú má ich politický protivník Rusko. Teraz prišla na rad aj motorová nafta, ktorú má geopolitický nepriateľ k dispozícii.
Spojené štáty americké produkujú 11,4 milióna barelov denne a spotrebujú jeden a pol krát viac — 20 miliónov barelov denne. Preto naďalej trpia nedostatkom ropy a ropných produktov.
Ázia a Európa im nedokážu pomôcť. Tam energetické zdroje zdraželi a oni sami nemajú v čase energetickej krízy dostatok paliva. Rusko má evidentne čo ponúknuť Európe aj zámoriu. „Rusko produkuje viac ako dvakrát toľko motorovej nafty, ako spotrebuje: asi 78 miliónov ton oproti 35 miliónom ton. Vyviezť môže približne 40 miliónov ton. Ruská motorová nafta sa v zásade prepravuje do Európy, ale prečo by Spojené štáty, kde sa domáci trh stáva prémiovým, nemohli nakupovať určité objemy v Rusku, ktoré ponúka konkurencieschopnú motorovú naftu z hľadiska ceny a kvality,“ hovorí Alexander Frolov, námestník riaditeľa „Ruského inštitútu národnej energetiky“.
Oľga Samofalová, Vzgľad
