Ústavné a zákonné podmienky rozpustenia politického subjektu, strany, hnutia

Ústavné a zákonné podmienky rozpustenia politického subjektu, strany, hnutia

Na internetových platformách, predovšetkým na webe
Peticie.com, vzniklo niekoľko občianskych petícií, ktoré požadujú zákaz,
prešetrenie alebo zrušenie politickej strany Progresívne Slovensko (PS)
tu, tu
a tu.

Tieto iniciatívy nemajú oficiálny charakter štátneho konania a slúžia ako vyjadrenie politického postoja ich autorov a signatárov. Najväčšia zverejnená petícia: Iniciatíva, ktorej autorom je osoba vystupujúca pod menom Ing. Slovenský Medveď, získala približne 23 900 podpisov. Ako dôvody na zrušenie uvádza tvrdenia o „protištátnej činnosti“, „šírení dezinformácií“ či „vlastizrade“ a žiada štátne orgány o prešetrenie. Ďalšie menšie iniciatívy: Petícia od autora Dávida Balucha zaznamenala len minimálnu podporu (menej ako 200 podpisov). Výzva od autora Kamila Tomáša nazbierala niečo cez 600 podpisov.
Pribudla Čierna listina „zločineckých strán a hnutí“ tu s prílohou tu. V petícii ani video príhovore sa zoznam dotknutých politických subjektov nenachádza, autori ho nezverejnili, čo znamená, že petenti nevedia, čo podpisujú. U mňa metodologická chyba v časti verejná transparentnosť. Hmm…
Ako funguje proces rozpustenia politickej strany? Samotná online petícia občanov nemá právnu silu na zrušenie politickej strany. Podľa legislatívy Slovenskej republiky je proces regulovaný nasledovne: Právomoc súdu: O rozpustení registrovanej politickej strany môže rozhodnúť výlučne Najvyšší správny súd SR. Kto podáva návrh: Návrh na rozpustenie strany môže súdu predložiť iba Generálny prokurátor SR. Zákonné dôvody: Strana by musela svojím programom alebo činnosťou aktívne porušovať Ústavu SR, ústavné zákony, medzinárodné zmluvy alebo smerovať k odstráneniu demokratického poriadku.
Najviac v petíciách označované Progresívne Slovensko ako opozičný parlamentný politický subjekt priamo podieľa sa na  rozhodovacej činnosti zákonodarného zboru.
Na Slovensku upravuje presné legislatívne podmienky vynúteného rozpustenia politickej strany Zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach (konkrétne najmä § 2 a § 17) v kombinácii so Správnym súdnym poriadkom (Zákon č. 162/2015 Z. z.). Rozpustenie strany súdom predstavuje najzávažnejší zásah štátu do práva slobodne sa združovať a uplatňuje sa ako prostriedok ultima ratio (posledná možnosť).
Hlavné legislatívne podmienky a procesný postup zahŕňajú nasledujúce pravidlá: 1. Hmotnoprávny dôvod (Čo strana nesmie robiť). Podľa § 2 ods. 1 zákona o politických stranách môže byť strana rozpustená vtedy, ak koná v rozpore s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, svojimi stanovami, programom, reálnou činnosťou. 2. Procesné podmienky (Kto a ako rozhoduje). Aktívna legitimácia (Kto podáva návrh):
Jediným subjektom oprávneným podať žalobu na rozpustenie politickej strany je Generálny prokurátor SR. Nikto iný (ani občan, ani vláda) takúto žalobu priamo podať nemôže. Rozhodovací orgán: O žalobe generálneho prokurátora rozhoduje Najvyšší správny súd SR (NSS SR) (v minulosti to bol Najvyšší súd SR, kompetencia prešla na NSS SR po jeho vzniku). Prísne kritériá posudzovania (judikatúra). Podľa slovenskej súdnej praxe a judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) na samotné rozpustenie nestačí len formálne porušenie zákona. Súd posudzuje kumulatívne splnenie týchto podmienok: Skutočná hrozba pre demokraciu: Činnosť alebo program strany musí predstavovať reálne, bezprostredné a preukázateľné riziko pre demokratické zriadenie štátu. Zistiteľná a pričítateľná činnosť: Protiprávne konanie musí byť jasne organizované stranou ako celkom alebo jej oficiálnymi predstaviteľmi (nie iba ojedinelé vyjadrenia jednotlivých radových členov). Test proporcionality: Štát musí preukázať, že nebolo možné použiť miernejšie sankcie (napríklad pokuty) a rozpustenie je v danej situácii nevyhnutné na ochranu pluralitnej demokracie. Majetkové usporiadanie pri rozpustení. Ak súd rozhodne o rozpustení strany, proces prebieha dvoma spôsobmi v závislosti od jej financií: Likvidáciou: Ak súd zistí, že strana má majetok, prebieha likvidácia a z majetku sa uhradí odmena likvidátorovi. Bez likvidácie: Ak strana nemá žiadny majetok, súd ju rozpustí bez likvidácie a Ministerstvo vnútra SR vykoná priamy výmaz z registra politických subjektov.
Politický subjekt Progresívne Slovensko v hoc pluralitnom systéme Slovenska nemá čo hľadať. Dôvod. Čl. 1 odsek 1 „Slovensko sa neviaže na žiadne náboženstvo ani ideológiu“ (časť ideológia. U mňa aj Kádéhá, dôvod. 1. Plné oddelenie náboženstva od štátu (súkromie a miesta na to určené). 2. Uvedený „kresťansko-demokratický“ politický subjekt je v konflikte antagonistickej dichotómie demokracia-teokracia a habaďúra na pseudo kresťanské voličstvo, týmto politickým subjektom vťahované do herézy, odpadlíctva od pravej kresťanskej viery a učenia. Slovensko je z ústavy sekulárny štát. Etiku, mravnosť a spoločenskú etiketu v algoritmoch ľudského správania má povinnosť presadzovať každý politický subjekt bez ideológie a náboženstva.
1. Progresívne Slovensko však má mimo iné excesy „liberálnej demokracie“ v programe politickú legalizáciu dúhovistickej ideológie, blízkej náboženstvu, rozbíjaním antropologickej konštanty v časti biologická heteronormalita, útokom na definíciu manželstva a rodiny. 2. Manželstvo je aj s odkazom na Čl. 16 Všeobecnej deklarácie ľudských práv zväzok muža a ženy; neexistuje tradičná-netradičná, len rodina založená mužom a ženou. 3. Slovensko nie je definované ako liberálna demokracia, lebo: Neexistuje  liberálna-neliberálna, len sloboda, ani liberálna-neliberálna, len demokracia. Tie sú alebo nie sú. 4. Sociálna filozofia a ideológia Progresívneho Slovenska vychádza z neomarxizmu, ktorý práva pracujúcich hodil na plecia odborom a tripartzite a ide práva kadejakých ľusko-právne nedefinovaných menšín, nemá ľudsko-právne oporu o nič a útočí na preambulu Ústavy Slovenska. 5. Konštatujem vedomé-nevedomé polopravdy a lži a zavádzanie verejnosti vo veciach dezinterpretácie základných práv a slobôd. 6. Hypotéza. Ak by Progresívne Slovensko vo voľbách získalo parlamentnú ústavnú väčšinu, Slovensku hrozí liberálny fašizmus. Hops! Len „hrozí“.  7. Sukcesívnou hrozbou je ideologizácia a politizácia ústavných orgánov civilného a trestného práva a spravodlivosti, prokuratúry, policajného zboru a súdnictva vo vzťahu k slobode slova, názoru a presvedčenia. Hmm…
Generálny prokurátor je zo zákona o prokuratúre povinný konať na podnet aj bez neho, ex offo, ak zistí dôvody pre začatie preverovania a konania vo veci. Hops! Ak by pribudla petícia a/ explicitná výzva na začatie konania vo vzťahu k osobe, b/ za jeho odvolanie pre nečinnosť, nemá právny účinok príkazu na konanie vo veci. Ibaže Generálny prokurátor Maroš Žilinka už mal „spozornieť“ s odkazom na pribúdajúce petície.

Za seba. Môj podnet zo 17.
mája 2024 na podanie žaloby generálneho prokurátora, číslo VI/2 Gc
23/24/1000-12/JUDr. Oliver Fescu, o rozpustenie Progresívneho Slovenska, bol 8.
augusta 2024 zamietnutý ako nedôvodný. Generálny prokurátor Maroš Žilinka
deklaruje ochranu ústavy a zákona ale vo veci Progresívneho Slovenska (poťažmo
KDH) nekoná. Konflikt vláda-generálny prokurátor je dôvodný. Neodkladám.
Pridávam. Všetci vrieskate za verejnú transparentnosť vo veciach
verejných. Začína voľbami. Volíte anonymne. Mám právo vedieť, koho volil môj
milý, sympatický, príjemný a usmievavý sused. Jeden z dôvodov mojej nepravej
paranoje (nedôvera a ostražitosť) a odstrihnutie sa, vystúpenie z bubliny
systému falošnej pseudo zastupiteľskej demokracie. Som všeobecný nevolič,
nehlasovač.
Vláda a parlament vo veci opatrení po tragickom Staškove zrušenie a
zákaz anonymity v digi-online verejnom priestore. Prečo nie aj vo voľbách?
Anonymita vo verejnom priestore nie je právo. Ním je právo na súkromie.
Slovensko akútne potrebuje novú druhú ústavu už preambulou založenú na
prvom prirodzenom základnom práve na dôstojný, všestranne spokojný život
ľudských bytostí ako osôb z rozumom, svedomím, vôľou  a skutkami.
Základný zákon štátu musí byť schválený novým ľudovým zákonodarným zborom bez
politických strán a hnutí, ľavice, pravice, konzervatívcov a liberálov, prijatý
a ratifikovaný všeobecným obligatórnym ľudovým referendom. Symbolika slobodného mandátu:

Po voľbách sa od vás okamžite odstrihávajú a idú si slobodný mandát. Mením na imperatívny, zodpovedajúci sa voličstvu a voličským elektorátom. Ústavu si ad hoc zmenili 24-krát. Na nič sa ma nepýtali. U mňa neprípustné!Ústavu v časti Čl. 93 Referendum mením na Ľudové hlasovanie ako rovnováha so zastupiteľskou demokraciou a/ obligatórne (ústavný zákon), b/ fakultatívne (ústavný zákon) c/ plebiscit, názor na predmet otázky (bez právnej sily ústavného zákona.
Národnú „zradu“ Slovenska mením na Ľudový snem  Slovenska a horizontálnu na vertikálnu demokraciu s trojjedinou štruktúrou bŕzd a protiváh: Snem, štátna rada (ministériá), volená snemom, preseda štátnej rady volený radou, s pôsobnosťou ako najvyššia štátna autorita popri smeme ako ústavo-zákonodarnom zbore smerom dnu i von, nahradí prezidenta ako u mňa redundantného. Zamedzí sa tým hoc konflikt á la český prezident-česká vláda smerom k zahraničiu…
Slovensko má potenciál vytvoriť svetový precedens autentickej demokratickej ľudovej moci a vládnutia.
Systém neautentickej falošnej demokracie sa rozpadol a zrútil. Naše vrcholové zastupiteľstvo nevie kadiaľ-kam. Nepostrehli ste. Médiá neinformovali. Lebo.

Nejaký Juraj Režo, nikto, nula

Režonoviny. Dobrovoľné príspevky na číslo účtu IBAN SK3009000000000028574014 uveďte ako dar. Neplatí ma Londýn, Brusel ani Moskva. Som vedený inak. Idem „za svoje“. Na ničej, iba svojej strane. Za seba a Slovensko. Prechádzate postupnou manipuláciou Brusselom v príprave Westernu na tretiu „totálku“ s Ruskom…