Poznámka redaktora: Nasledujúci text napísal Will Goodman (hore vľavo, v súčasnosti politický väzeň v USA za svoju pokojnú pro-life prácu v centrách zabíjania nenarodených detí) z vnútra connecticutského väzenia v januári 2025.
Záchrancovia pro-life sa stretávajú s rôznymi kritikami a pochvalami. Aj keď sú tieto slová dobre mienené, úprimne si myslím, že sa míňajú s podstatou.
Záchranári jednoducho vnímajú svoje poslanie ako povinnosť voči blížnemu v krajnom nebezpečenstve a ako akt poslušnosti božiemu príkazu:
Zachraňuj tých, ktorých ťahajú na smrť;
vysloboď tých, čo sa rútia do záhuby. — Príslovia 24, 11
Záchranári svoj prístup k záchrane životov zhrnuli ako poslanie milovať Boha a milovať blížneho prostredníctvom osobného, pokojného zásahu, ktorý neporušuje žiadny spravodlivý zákon, ale svedčí o skutočnej spravodlivosti a milosrdenstve, bez ohľadu na to, čo môže byť nespravodlivým dôsledkom takejto lásky.
Nezávisle od toho, z akého dôvodu mali v priebehu rokov niektorí veľmi dobrí zástancovia života a úprimne veriaci ľudia problém dať do súladu toto prikázanie z Príslovia 24, 11 s priamou činnosťou zachraňujúcou životy, ktorá sa prejavuje v hnutí záchrany. Pritom iní zástancovia života a úprimní veriaci ľudia si myslia, že záchrana je “hrdinský” alebo “mimoriadny” čin odvahy.
Teda prečo sa tí, ktorí kritizujú záchranu, ako aj tí, ktorí oslavujú záchranárov, míňajú účinku?
Dovoľte mi, aby som to vysvetlil prostredníctvom analógie.
Predstavte si, ak chcete, prácu hasiča. Je to bežné, obyčajné povolanie. Je však dôležité, pretože má špeciálne poslanie zamerané na boj s horiacimi požiarmi a záchranu životov v ohrození. Táto práca so sebou prináša určité riziká, niektoré potenciálne veľmi vážne, dokonca životu nebezpečné. Tieto riziká sa však znášajú, aby sa zastavil oheň tam, kde horí, a tiež aby sa ochránili a zachránili ľudské životy.
Keď sa ostatní čudujú, že hasiči vbiehajú do horiacich budov, zatiaľ čo ostatní utekajú alebo sa držia v bezpečnej vzdialenosti, hasič uznáva, že jeho správanie nie je “výnimočné.”Je to jeho povinnosť.
Prihliadnuc na takúto povinnosť ako takú, nie je to’bláznivá predstava, že by si niekto mohol vybrať byť hasičom na plný úväzok vykonávajúcim na plný úväzok poslanie zastavovať požiare a zachraňovať životy. V skutočnosti sa to dá očakávať od tých, ktorí sú tomuto poslaniu úplne oddaní. Nie je to nejaká cudzia predstava. Je to podmienené povahou tejto služby. Aby bol hasič úspešný na plný úväzok, prakticky povedané, určité iné dôležité práce musí odložiť bokom, aby sa mohol sústrediť na špecifickú prácu, na ktorú bol povolaný.
Hasič verí, že musia existovať spravodlivé zákony, ktoré chránia nevinných ľudí pred požiarom. Napriek tomu si uvedomuje, že takáto práca je nevyhnutná pre štátnikov a verejných činiteľov, nie pre hasičov.
Môže uznať, že je veľmi dôležité učiť mladých ľudí o nebezpečenstve požiaru. Uznáva však aj to, že je to predovšetkým dôležitá práca pedagógov, nie hasičov.
Samozrejmý by bol široký súhlas tých, ktorí sa venujú pomoci obetiam, ktoré popálili plamene minulých požiarov. Napriek tomu vie, že je to dôležitá práca lekárov a zdravotných sestier, nie hasičov.
Vie, že treba vynaložiť veľa úsilia na informovanie širokej verejnosti o rizikách požiarov a nespravodlivosti podpaľačstva. Súhlasí však s tým, že je to väčšinou práca tých, ktorí sa venujú médiám, nie hasičov.
PREČÍTAJTE SI: Biden dal počas svojho prezidentovania 1,23 miliardy dolárov skupinám podporujúcim potraty: správa
Tento muž je ďalej presvedčený, že šírenie informácií v uliciach je kľúčové v celkovom úsilí o verejnú bezpečnosť. Priznáva však, že je to práca aktivistov, nie hasičov.
Hasiči sú jednomyseľne vďační, že existujú skupiny a organizácie, ktoré zbierajú finančné prostriedky, poskytujú ubytovanie, potraviny, zásoby a oblečenie tým, ktorí pri požiari prišli o všetko. To však nie je to, na čo boli hasiči vycvičení, ani to, čo musí zaberať ich čas, aby nebolo nikoho, kto by zabránil požiarom, ktoré ničia iných.
Hasiči vedia, že na mieste mimoriadnej udalosti musia byť tí, ktorí zabránia ľuďom vstúpiť do horiacej budovy. Vie, že je to veľmi dôležitá úloha, ale zastavenie ľudí pred vstupom do nebezpečnej zóny je prácou policajtov a vyjednávačov, nie v prvom rade prácou samotných hasičov.
Kresťanskí veriaci v hasičskom zbore určite uznávajú a oceňujú silu modlitby ako najdôležitejší čin na Zemi, pretože je to Božia’moc. Aj keď samozrejme chcú, aby sa ľudia pri požiari sústredili na modlitbu, a aj keď sa sami počas svojej práce budú modliť, predsa len vedia, že primárne sa na modlitbu sústreďujú kňazi, rehoľníci a kaplán v hasičskej zbrojnici nie hasiči.
V skutočnosti by hasiči považovali za veľmi zvláštne, ba dokonca za hrubé zanedbanie povinností, keby sa niekto hlboko znepokojený, najmä niektorí hasiči, postavili napríklad pred pomaly horiaci sirotinec plný detí a jednoducho sa modlili. Jeho prvé myšlienky sú modliť sa a zasiahnuť. Modlitba a konanie, kde konanie lásky je vlastne predĺžením modlitby – modlitba “zhmotnená.”
Pochopil, že všetci ľudia sú určite povolaní modliť sa, ale mnohí musia robiť viac než sa len modliť. Vo väčšine životných situácií je potrebná priama osobná interakcia. Platí to najmä vtedy, keď sa vyskytne mimoriadna situácia a ľudské životy sú v bezprostrednom ohrození. Vie, že on a ostatní sú povolaní modliť sa a tvrdo pracovať na záchrane životov – robiť všetko, čo je potrebné.
Takisto preto by sa hasičom zdalo čudné, keby im politici, lekári, pedagógovia, aktivisti, vedúci pracovníci médií alebo kapláni povedali, že ich čas by bolo “lepšie stráviť” inak ako tým, čo robia. Táto “rada” by bola pre hasičov nepochopiteľná. Je’dosť možné, že niektorí hasiči by to považovali aj za trochu urážlivé, keď sa im títo dobromyseľní jedinci snažia naznačiť, že “existuje aj lepšia cesta.
Pre hasiča všetky tieto rady iných nemajú žiadny zmysel.
Hasič by si dokonca mohol myslieť, že títo dobrí ľudia, ktorí robia dôležitú prácu, by mali “zostať vo svojom pruhu.”
Na druhej strane je hasič rovnako zmätený, keď niekto o týchto prvých záchranároch povie: “Ty si hrdina!” alebo “Tvoja práca je neuveriteľná!”
Jeho jednoduchá odpoveď je zvyčajne v zmysle “To je to, čo robíme.” Nie je to povedané ako chválenkárstvo alebo ako sebapodceňujúci prejav pýchy. Je to len jednoduchý fakt v jeho mysli. Hasiči priamo hasia požiare a zachraňujú životy v ohrození. To je to, čo majú robiť.
PREČÍTAJTE SI: Katolícki lekári žalujú Bidenovu administratívu za to, že sa snaží prinútiť lekárov vykonávať interrupcie
Ak sa hasič zraní a ostatní sú šokovaní tým, čo sa stalo, alebo ho chcú pochváliť, reaguje podobne nenápadnou poznámkou: “Na toto som sa upísal.” Netreba fanfáry. V mysli prvého záchranára to jednoducho vyplýva z povahy misie. Patrí to k jeho povinnosti slúžiť a chrániť.
Zjednodušene povedané, povinnosťou a poslaním hasiča je priamo čeliť plameňom. Musí byť pripravený vbehnúť do horiacej budovy a poskytnúť akúkoľvek pomoc tým, ktorí sa chystajú zahynúť. Ak to nechce robiť, mal by si nájsť iné zamestnanie.
V takýchto vypätých podmienkach hasič chápe najvyšší význam nezištnosti: musí zachraňovať, pretože nikto iný obetiam na pomoc nepríde. Táto povinnosť je posvätná, ale je to aj vec brutálneho, nemenného faktu.
Život je v ohrození a on musí konať. Priamo. Je to také jednoduché.
Zachraňuje, aby iní mohli žiť.
Táto analógia vyvoláva v záchrancovi za život niektoré rovnaké pocity.
Plne podporuje prácu tých, ktorí bojujú za spravodlivé zákony, tých, ktorí vzdelávajú mládež a verejnosť, prácu jednotlivcov, ktorí pomáhajú po potrate, a iných, ktorí pomáhajú matkám v krízovom tehotenstve, ako aj tých, ktorí v uliciach odhaľujú pravdu. Poslanie záchrancu’je odlišné, ale je v úplnom súzvuku s týmito ďalšími kľúčovými misiami pro-life.
Záchrancovia dôrazne podporujú milujúcich poradcov na chodníku a odvážnych modlitebných bojovníkov a svedkov/aktivistov ukazujúcich pravdu na mieste potratovej továrne, ktorá je otvorená a plne funkčná. Poslanie záchranárov’je úplne komplementárne s prácou poradcov na chodníku, modlitebných bojovníkov a svedkov.
Od 70. rokov 20. storočia záchranári zapojení do nenásilnej priamej akcie úspešne pracujú v tandeme s poradcami a inými zástancami života na chodníku, ktorí sa modlia a pracujú na obrane života v poslednej chvíli.
Záchranári nie sú dôležitejší ako iné potrebné snahy v hnutí za život. Ale ani záchranári nie sú menej dôležití.
Čo sa stane, keď všetky ostatné nespočetné snahy hnutia za život zlyhali a nedokázali zabrániť matke a jej nenarodenému dieťaťu vstúpiť do “horiacej budovy” interrupčnej továrne?“
V tejto núdzovej chvíli záchranár nelamentuje nad nespravodlivými zákonmi, nesústreďuje sa na ubytovanie matiek bez domova alebo sprevádzanie po potrate, ani na vzdelávanie tínedžerov či širokej verejnosti. Záchranca sa nezdržiava pohľadom na chodník, aby zistil, či do horiacej budovy nevstupujú aj ďalší, alebo neskôr nezachytáva tých, ktorí popálení a zranení opúšťajú mlyn. Záchranca sa neuchýli len k modlitbe a nádeji.
Je toho ešte viac, čo sa dá urobiť.
PREČÍTAJTE SI: Texaskí republikáni vynútili odvolanie štátneho zdravotného riaditeľa spojeného s plánovaným rodičovstvom
Záchranca sa skôr sústredí výlučne na tie životy a duše, ktoré sú v bezprostrednom smrteľnom nebezpečenstve, teda na, matky (a otcov) a bezbranné deti, ktoré sú vnútri potratovej továrne. Záchranári idú do akcie aj pre duše pracovníkov potratových mlynov.
Táto motivačná skutočnosť sa stáva jediným zameraním ľudí v záchrannom hnutí a je analogická s hasičom, ktorý počuje krik dieťaťa o pomoc na hornom poschodí domu, ktorý je v plameňoch – potom ide do akcie.
Záchranár sa nepozerá zhora na iných ľudí povolaných na iné úlohy, ktoré pomáhajú a zachraňujú životy. Je však povolaný na veľmi konkrétnu priamu, nenásilnú a primeranú akciu. Záchranca sa cíti byť poháňaný láskou, milosrdenstvom a spravodlivosťou. Poslanie znamená snahu dotknúť sa s láskou sŕdc matiek a otcov, dať im najavo, že existuje pomoc a že existuje lepšia cesta.
Záchranári teda nemajú inú možnosť, ako pracovať vo vnútri potratovej továrne. Práve tu dochádza k zabíjaniu. Aj preto sa ich zásah nikdy nedá nazvať “nelegálnym” v pravom zmysle slova. Nikdy nie je nezákonné pokúsiť sa zachrániť nevinný život. Na obhajobu vraždy sa nikdy nemôžu použiť zákony o súkromnom vlastníctve alebo o neoprávnenom vniknutí. Toto nie je subjektívny názor, je to pravda spravodlivosti.
Ale keď sa záchranca ocitne vo vnútri, jeho svätá povinnosť’na mieste pokračuje, aj keď rodičia nechcú prijať ponuku pomoci. Záchranca neodíde ani neutečie. Je to preto, lebo rodičia si zaslúžia také dôsledné svedectvo, ako aj pracovníci potratovej dielne. Prečo? Len preto, že potrat je vražda. Nie je to “voľba” Potrat je zničenie vzácnej ľudskej bytosti stvorenej na Boží obraz a podobu. Záchranca musí zostať v nebezpečnej zóne.
Presne preto záchranca robí to, čo robí – pretože nevinný ľudský život je v skutočnom, smrteľnom nebezpečenstve. Záchranca chce urobiť všetko, čo je v jeho silách, aby v rámci tejto charitatívnej akcie zachránil dieťa, a to aj za cenu položenia vlastného života. Zostane tak dlho, kým budú ohrozené ďalšie životy.
Záchranári tiež položia svoje životy, aby ochránili matku (a otca) aj pred strašnou ujmou v podobe potratu. Táto obeta v rámci povinnosti sa považuje za nevyhnutnú a primeranú. Bábätká si zaslúžia, aby boli takto milované. Ich dôstojnosť si vyžaduje, aby sa na ne nezabudlo a aby neboli opustené.
Po tom všetkom, čo bolo povedané, môže niekto naznačiť, že záchranári nie sú ako hasiči. Záchranári však budú vždy robiť porovnanie, pretože vidia skutočný život v smrteľnom nebezpečenstve s veľmi malou šancou na prežitie. A konajú.
Záchranári nie sú “hrdinovia.” Záchranári si nevyberajú “nesprávne prostriedky.” Záchranári jednoducho robia to, čo všetci zástancovia života chcú robiť: zachraňujú ľudské životy, ktoré sú osamotené a vo vážnom nebezpečenstve. Zapájajú sa do tejto misie, aby iní mohli žiť.
PREČÍTAJTE SI: Ron DeSantis bude po porážke floridského potratového dodatku na čele Pochodu za život
Záchranári konajú, pretože nielenže vidia analógiu a chápu ju, ale snažia sa ju žiť vždy, keď ide o záchrannú misiu. Záchranné misie sa konajú len tam a vtedy, keď sa vraždia deti. Všetci záchranári za život vidia skutočné životy a skutočné duše v skutočnom nebezpečenstve. Cítia sa byť povolaní Bohom a musia sa postaviť zlu vo vnútri zariadenia, kde sú životy a duše zničené alebo zneuctené, vo vnútri budovy, kde sa vysmievajú Bohu. Snažia sa s modlitbou vstúpiť do nebezpečnej zóny vyzbrojení len láskou, pokojom, odvahou a pravdou Krista, uvedenou do činnosti.
Záchrancovia berú do úvahy a sú im drahé 65 miliónov detí, ktoré zahynuli v démonických “plameňoch” potratových tovární, pretože tam nebol nikto, kto by ich zachránil. Pre záchranára nie je podstatou porovnanie s inými záchranármi, napríklad s hasičmi – je tu len rovnaká realita núdzovej situácie, v ktorej ľudia zúfalo potrebujú pomoc a potrebujú konkrétne svedectvo obetavej lásky v akcii.
Prosím vás teda, nekritizujte ani nechváľte záchranárov, ktorých možno poznáte. Len sa za nich modlite, aby boli verní a poslušní Božiemu’povolaniu. Modlite sa za to, aby ich malé úsilie bolo milé Všemohúcemu Bohu, ako aj účinné pri záchrane životov a duší.
A prosím, modlite sa za nich v ich poslaní verne napodobňovať Ježiša Krista, nášho Božského záchrancu, ktorý položil svoj život, aby sme my mohli žiť.
Preložené so súhlasom Padre Peregrino.
