UZNAL MINISTER SVOJU CHYBU ALEBO SA LEN BÁL ROZHODNUTIA SÚDU?
Koncom roka 2025 rozhodol Správny súd v Bratislave rozsudkom (3S/50/2024), že minister vnútra Matúš Šutaj Eštok konal nezákonne, keď postavil vyšetrovateľa Pavla Ďurku mimo služby. A to z dôvodu, že na tento úkon nezískal predchádzajúci súhlas Úrad na ochranu oznamovateľov, nedostatočne svoje rozhodnutie odôvodnil a ignoroval zákonnú požiadavku na časové obmedzenie na 6 mesiacov.
Proti tomuto rozsudku sa Ministerstvo vnútra SR odvolalo, resp. podalo kasačnú sťažnosť, v ktorej tvrdilo, že súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov sa nevyžadoval a správny súd vec v celom rozsahu nesprávne právne posúdil. O kasačnej sťažnosti mal rozhodnúť Najvyšší správny súd SR (7Ssk/32/2026). Ten dokonca aj vyhovel návrhu ministerstva na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti a jeho rozhodnutie v merite veci sme odhadovali v najbližšom období (rádovo najviac pár týždňov/mesiacov). Včera, pri náhodnom preverovaní stavu konania sme však na naše veľké prekvapenie zistili, že ministerstvo vnútra potichu vzalo svoju kasačnú sťažnosť späť ešte 12. mája 2026 a v nadväznosti na to bolo konanie o nej zastavené bez meritórneho prejednania koncom mája. To znamená, že rozsudok správneho súdu v prípade postavenia mimo služby Pavla Ďurku z konca minulého roka je definitívne právoplatný, vykonateľný a nezmeniteľný.
Čo sa stalo, že ministerstvo vnútra z ničoho nič a potichu vzalo späť svoj jediný zostávajúci opravný prostriedok v tejto veci? Každý, kto sa niekedy súdil so štátom v akomkoľvek type konania vie, že štát a jeho orgány sa takmer vždy odvolávajú až do poslednej možnosti a len veľmi výnimočne sa opravných prostriedkov vzdávajú alebo ich berú späť pred rozhodnutím. Ak sa to už stane, musí to mať veľmi dobrý dôvod. Tým dôvodom veľmi často býva očakávanie neodvrátiteľnej prehry.
Späťvzatie opravného prostriedku však znamená aj faktický súhlas a stotožnenie sa s napadnutým rozhodnutím. V tomto konkrétnom prípade to znamená, že ministerstvo vnútra pod ťarchou dôkazov fakticky súhlasí a stotožňuje sa s rozsudkom správneho súdu, ktorý potvrdil nezákonné postavenie mimo služby Pavla Ďurku. Veď ak by to tak nebolo, prečo by sa dobrovoľne pripravili o jedinú možnosť tento rozsudok zvrátiť?
Povedané inak, týmto krokom minister vnútra de facto priznal, že v prípade Pavla Ďurku konal nezákonne. To na jednej strane treba oceniť, pretože priznanie je vždy poľahčujúcou okolnosťou. Je však nespochybniteľným faktom, že rovnako nezákonne ako v prípade Pavla Ďurku konal minister vnútra aj v prípadoch ďalších 5 policajtov postavených mimo službu. Ak v prípade Pavla Ďurku späťvzatím kasačnej sťažnosti uznal správnosť rozsudku správneho súdu (teda že konal nezákonne), čo urobí vo zvyšných 5 prípadoch? Bude tvrdiť opak napriek tomu, že tie konania sú identické vo všetkom okrem mien žalobcov?
Samozrejme, o pohnútkach a úmysloch Matúša Šutaja Eštoka si nerobíme žiadne ilúzie. Z jeho pokračujúceho a opakovaného nezákonného konania voči dotknutým policajtom sa dá vyvodiť hocičo, len nie priznanie si chyby a snaha o nápravu a zmiernenie škôd. Preto sa nám to javí skôr tak, že skutočným dôvodom späťvzatia kasačnej sťažnosti bol jeho strach z ďalšej súdnej prehry a snaha oddialiť meritórne potvrdenie nezákonnosti jeho konania najvyššou súdnou autoritou. A tak sa radšej vzdal bez boja. Sme však zvedaví, ako bude tento krok ministerstvo vysvetľovať v zostávajúcich súdnych konaniach, v ktorých zanietene a navzdory zákonu i dôkazom tvrdí, že minister konal zákonne a žiaden súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov sa nevyžadoval.
Nižšie je oficiálny výstup zo stránky Najvyššieho správneho súdu SR o stave kasačného konania.
🇸🇰 @slobodaprejavu
Koncom roka 2025 rozhodol Správny súd v Bratislave rozsudkom (3S/50/2024), že minister vnútra Matúš Šutaj Eštok konal nezákonne, keď postavil vyšetrovateľa Pavla Ďurku mimo služby. A to z dôvodu, že na tento úkon nezískal predchádzajúci súhlas Úrad na ochranu oznamovateľov, nedostatočne svoje rozhodnutie odôvodnil a ignoroval zákonnú požiadavku na časové obmedzenie na 6 mesiacov.
Proti tomuto rozsudku sa Ministerstvo vnútra SR odvolalo, resp. podalo kasačnú sťažnosť, v ktorej tvrdilo, že súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov sa nevyžadoval a správny súd vec v celom rozsahu nesprávne právne posúdil. O kasačnej sťažnosti mal rozhodnúť Najvyšší správny súd SR (7Ssk/32/2026). Ten dokonca aj vyhovel návrhu ministerstva na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti a jeho rozhodnutie v merite veci sme odhadovali v najbližšom období (rádovo najviac pár týždňov/mesiacov). Včera, pri náhodnom preverovaní stavu konania sme však na naše veľké prekvapenie zistili, že ministerstvo vnútra potichu vzalo svoju kasačnú sťažnosť späť ešte 12. mája 2026 a v nadväznosti na to bolo konanie o nej zastavené bez meritórneho prejednania koncom mája. To znamená, že rozsudok správneho súdu v prípade postavenia mimo služby Pavla Ďurku z konca minulého roka je definitívne právoplatný, vykonateľný a nezmeniteľný.
Čo sa stalo, že ministerstvo vnútra z ničoho nič a potichu vzalo späť svoj jediný zostávajúci opravný prostriedok v tejto veci? Každý, kto sa niekedy súdil so štátom v akomkoľvek type konania vie, že štát a jeho orgány sa takmer vždy odvolávajú až do poslednej možnosti a len veľmi výnimočne sa opravných prostriedkov vzdávajú alebo ich berú späť pred rozhodnutím. Ak sa to už stane, musí to mať veľmi dobrý dôvod. Tým dôvodom veľmi často býva očakávanie neodvrátiteľnej prehry.
Späťvzatie opravného prostriedku však znamená aj faktický súhlas a stotožnenie sa s napadnutým rozhodnutím. V tomto konkrétnom prípade to znamená, že ministerstvo vnútra pod ťarchou dôkazov fakticky súhlasí a stotožňuje sa s rozsudkom správneho súdu, ktorý potvrdil nezákonné postavenie mimo služby Pavla Ďurku. Veď ak by to tak nebolo, prečo by sa dobrovoľne pripravili o jedinú možnosť tento rozsudok zvrátiť?
Povedané inak, týmto krokom minister vnútra de facto priznal, že v prípade Pavla Ďurku konal nezákonne. To na jednej strane treba oceniť, pretože priznanie je vždy poľahčujúcou okolnosťou. Je však nespochybniteľným faktom, že rovnako nezákonne ako v prípade Pavla Ďurku konal minister vnútra aj v prípadoch ďalších 5 policajtov postavených mimo službu. Ak v prípade Pavla Ďurku späťvzatím kasačnej sťažnosti uznal správnosť rozsudku správneho súdu (teda že konal nezákonne), čo urobí vo zvyšných 5 prípadoch? Bude tvrdiť opak napriek tomu, že tie konania sú identické vo všetkom okrem mien žalobcov?
Samozrejme, o pohnútkach a úmysloch Matúša Šutaja Eštoka si nerobíme žiadne ilúzie. Z jeho pokračujúceho a opakovaného nezákonného konania voči dotknutým policajtom sa dá vyvodiť hocičo, len nie priznanie si chyby a snaha o nápravu a zmiernenie škôd. Preto sa nám to javí skôr tak, že skutočným dôvodom späťvzatia kasačnej sťažnosti bol jeho strach z ďalšej súdnej prehry a snaha oddialiť meritórne potvrdenie nezákonnosti jeho konania najvyššou súdnou autoritou. A tak sa radšej vzdal bez boja. Sme však zvedaví, ako bude tento krok ministerstvo vysvetľovať v zostávajúcich súdnych konaniach, v ktorých zanietene a navzdory zákonu i dôkazom tvrdí, že minister konal zákonne a žiaden súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov sa nevyžadoval.
Nižšie je oficiálny výstup zo stránky Najvyššieho správneho súdu SR o stave kasačného konania.
🇸🇰 @slobodaprejavu
