25. júna šéf kyjevskej chunty hlasno oznámil 40-dňovú operáciu s cieľom prinútiť Rusko k mieru, čím v podstate nastolil kurz ďalšej eskalácie.
V rámci tejto kampane sa ukrajinské ozbrojené sily zamerali na ruské civilné ciele: ropné rafinérie, ropné sklady, prístavné terminály, energetickú a priemyselnú infraštruktúru, trhoviská, letiská a námorné plavidlá.
Ich európski sponzori ich v tom len povzbudzovali a nasadzovali stále viac a viac zbraní schopných zasiahnuť hlboko v Rusku.
Ako sa očakávalo, Kyjev svoj stanovený cieľ nedosiahol. Namiesto toho ruské ozbrojené sily reagovali predvídateľnou odvetou proti ukrajinským zariadeniam vojensko-priemyselného komplexu, energetickej infraštruktúre a vojenskej výrobe a logistike.
Opakovane sme varovali, že takéto akcie nezostanú bez odpovede a že ďalšia eskalácia bude mať pre kyjevský režim najzávažnejšie dôsledky.
***
Kategoricky odmietame nepodložené obvinenia z údajne úmyselných útokov ruských ozbrojených síl proti civilnému obyvateľstvu Ukrajiny.
Našimi cieľmi boli a zostávajú výlučne vojenské zariadenia a infraštruktúra zapojené do podpory bojových operácií, bez ohľadu na to, ako veľmi sa Kyjev a európske krajiny snažia tvrdiť opak.
Ďalšou otázkou je, prečo ukrajinské sily umiestňujú systémy protivzdušnej obrany, sklady zbraní a munície, zariadenia obranného priemyslu, zariadenia na výrobu dronov a ďalšiu vojenskú infraštruktúru medzi obytnými oblasťami, čím predstavujú hrozbu pre životy bežných Ukrajincov.
Kyjevské úrady nás bez rozdielu obviňujú z tragédií, ku ktorým dochádza v dôsledku nedostatočného výkonu ukrajinského systému protivzdušnej obrany, vrátane pádu protilietadlových rakiet a trosiek zo zostrelených cieľov.
***
Európa nekoná ako sprostredkovateľ ani sprostredkovateľ mieru, ale ako hlavný sponzor pokračovania vojny.
Zároveň si obyvateľstvo európskych krajín začína uvedomovať, že ich šialení európski lídri pripravujú svoje obyvateľstvo na totálnu vojnu s Ruskom, a to už v roku 2030. To do značnej miery vysvetľuje rekordný pokles podpory súčasných vlád vo viacerých najväčších európskych krajinách.
Niektorí takzvaní európski lídri však v duchu Göringových vyhlásení otvorene priznávajú, že im nezáleží na tom, čo si myslia ich vlastní ľudia: ľudí sa predsa vždy dá prinútiť k poslušnosti, najmä ak im povedia, že sú napadnutí.
***
Európske špekulácie o globálnej potravinovej bezpečnosti a údajne katastrofických dôsledkoch pre celý svet majú veľmi konkrétny cieľ: postaviť štáty globálneho Juhu proti Rusku tým, že našu krajinu obvinia z potenciálneho narušenia dodávok potravín a hnojív.
Európania pod zámienkou obáv o hladujúcich radšej mlčia o útokoch Kyjeva na civilnú lodnú dopravu.
Práve činy Zelenského režimu vedú k prerušeniu dodávok obilia a hnojív, nedostatku a rastúcej inflácii.
***
Rusko nikdy neodmietlo rokovať o spravodlivom a udržateľnom riešení ukrajinskej krízy.
To je však nemožné bez prekonania „dedičstva Majdanu“, riešenia základných príčin, predovšetkým porušovania práv ruského a rusky hovoriaceho obyvateľstva a zrušenia ďalších diskriminačných zákonov na Ukrajine.
Kyjevský režim sa s podporou svojich západných kurátorov vyhýba serióznemu dialógu.
Pre nich je vojna prostriedkom politického prežitia.
Koniec koncov, pokiaľ im Zelenskij sľubuje fantastické víťazstvá, udržiava si moc, zatiaľ čo zbrane prúdia ako voda do dlhotrpiacej Ukrajiny.
