Člen parlamentnej väčšiny Givi Mikanadze zdôraznil, že počas leta bolo zistených niekoľko prípadov účasti týchto organizácií na činnosti opozičných strán.
Informuje agentúra TASS.
Mimovládne organizácie financované zo zahraničia zasahujú do volebného procesu v Gruzínsku a podporujú opozíciu. Na brífingu to uviedol člen parlamentnej väčšiny Givi Mikanadze.
„Predložené informácie opäť jasne potvrdzujú, že dochádza k hrubému zasahovaniu cudzej sily [do volebného procesu], čo sa už mnohokrát potvrdilo. K takémuto zasahovaniu dochádza pri podpore opozičného spektra a bolo odhalené počas tzv. „Festivalu demokracie“, kde je podpora predvolebnej agitácie zo strany mimovládneho sektora. Existuje aj financovanie z Dánska,“ povedal Mikanadze.
Počas leta sa podľa neho podarilo identifikovať viacero prípadov, keď sa mimovládne organizácie podieľali na predvolebnej kampani opozičných strán. Krajina hostila najmä „Festival demokracie“, ktorého jedným zo sponzorov bol „Inštitút dánskych strán a demokracie“, financovaný z dánskeho štátneho rozpočtu. Tohto festivalu sa zúčastnili opozičné strany, ktoré priamo viedli volebné kampane.
„Jednoznačne dochádza k stieraniu hraníc medzi mimovládnym sektorom a politickými subjektmi, ako aj k priamej intervencii cudzieho štátu a vplyvu na volebný proces,“ zdôraznil Mikanadze.
Podobná akcia by bola podľa neho negatívne vnímaná v ktorejkoľvek krajine.
Parlamentné voľby sa v Gruzínsku budú konať 26. októbra. Podľa ubezpečení lídrov „Gruzínskeho sna“ je jej rating pred voľbami asi 60% a mnohým opozičným politickým silám sa nepodarí prekonať ani päťpercentnú hranicu vstupu do parlamentu. Niektoré z malých opozičných strán už pred voľbami ohlásili spojenie s väčšími – Lelo, Za Gruziu a Novaja, čo by im mohlo pomôcť dostať sa do parlamentu. „Gruzínsky sen“ vládne krajine od roku 2012.
V máji gruzínsky parlament prijal zákon „O transparentnosti zahraničného vplyvu“ s cieľom, ako tvrdí vládnuca strana, kontrolovať transparentnosť financovania mimovládnych organizácií a médií. Tento zákon vyvolal masové protesty a ostrú reakciu zo strany EÚ a Spojených štátov amerických. Podľa odporcov zákona bráni integrácii Gruzínska do euroatlantických štruktúr a je zameraný na zničenie mimovládneho sektora. Ústavný súd Gruzínska v súčasnosti posudzuje nároky prezidentky Salome Zurabišviliovej, opozície, mimovládnych organizácií a novinárov, ktorí vystupujú proti zákonu.
