Ilustračný obrázok – Youtube
Ilustračný obrázok je z pietneho zhromaždenia Odesanov, ktoré sa konalo 2. 5. 2021. Zatiaľ posledné. Od februára 2022, kedy vypukla vojna medzi Ruskom a kolektívnym Západom, sú takéto pietne zhromaždenia v Odese zakázané. Aj to svedčí o tom, že udalosti z roku 2014 sú súčasťou „neočakávanej a nevyprovokovanej“ vojny.
„Naša“ Európa má plné ústa ľudských práv, každého vo svete poučuje, ale nechce vidieť toto spálené brvno vo vlastnom oku.
2. 5. 2014 v Odese zahynulo svedomie Európy a zosypala sa fasáda Potemkinovskej dediny „západnej demokracie“. Hlavnou témou majdanských udalostí na Ukrajine koncom roka 2013 a v roku 2014 bolo presmerovanie Ukrajiny spod ruského vplyvu do zostavy Európskej únie. Jedným z tragických vyvrcholení týchto udalostí boli násilnosti na Kulikovom poli v Odese. Počas nich zahynulo viac ako 50 ľudí a neznámy počet bol zranených. Obete boli prevažne spomedzi „proruských“ aktivistov proti Kyjevskému majdanu, ale boli medzi nimi aj celkom náhodní svedkovia a pracovníci Domu odborov, ktorí sa v danom čase nachádzali v budove. Napriek mnohým dostupným svedectvám a kvantám dokumentárneho materiálu tieto udalosti dodnes neboli vyšetrené a nikto za obete neniesol zodpovednosť.
EÚ a jej orgány mlčia, nechcú vidieť…
Varovanie!
Nasledujúce video obsahuje zábery a informácie, ktoré môžu divákom spôsobiť silné rozrušenie.
Dôrazne neodporúčame sledovať mladistvým do 18 rokov.
V roku 2015 o udalostiach v Odese zverejnila toto video francúzska občianska a protifašistická skupina „AntiPropagande“. Vo videu vystupuje Ukrajinský novinár a bývalý poslanec Verchovnej rady Anatolij Šarij. Ako politicky prenasledovaný hľadal azyl v Španielsku, no aj tam sa ho pred niekoľkými mesiacmi pokúsili tajné služby Ukrajiny zavraždiť.
Udalosti z Odesy prekračujú rusko-protiruskú schému, ktorú im vnucuje liberálno-demokratický hlavný prúd. Ľudia so svedomím, vo všetkých krajinách sveta, vnímajú Odesu ako lakmusový papierik ľudskosti.
Obyčajný poctivý pracujúci človek môže mať akýkoľvek názor na Rusko, dokonca môže byť „proeurópsky“, ale ako hvorí poslanec Nikolaj Skorik v dokumente Anatolija Šarija – ľudia, ktorí zahynuli v Odese, boli spoluobčania tých, ktorí ich zabili. Aby sme mohli naďalej žiť v nejakom znesiteľnom ľudskom spoločenstve, tak štátne orgány musia tieto udalosti vyšetriť a určiť, kto bol vinný a kto nevinný, a vinníkov potrestať.
Predsa nie je únosné, aby ľudí trestali za to, že niekto niekam napíše nejaký status, za názor. Ale tu išlo o to, že za demokraticky prejavený názor ľudí verejne zabíjali… a nestalo sa vôbec nič…
V tomto svetle vidíme, a musíme chápať, aj aktuálne prebiehajúcu iniciatívu „Munícia pre Ukrajinu“. Munícia nie je určená na nič iné, len na zabíjanie ľudí. Účastníci, prispievatelia a propagátori tejto iniciatívy sú verejne na svoju činnosť hrdí. Zdalo by sa to nemysliteľné v humánnej Európe, ktorá si nadovšetko cení ľudské životy a ľudské práva. Ale Európa už nemá svedomie. Zhorelo 2. 5. 2014 v Odese…
