V Poľsku objavili dve, doteraz neznáme kázne sv. Augustína z Hippa o čarodejnici z Endoru –

Branislav Krasnovský

16. júla 2026  

Cirkev

Z Poľska prišla zaujímavá informácia. V stredovekom rukopise boli objavené dve, doteraz neznáme kázne sv. Augustína z Hippa, ktoré sa venujú výlučne biblickej udalosti súvisiacej s kráľom Saulom a čarodejnicou z Endoru.

Objav v Poľsku patrí k najvýznamnejším objavom patristiky a homiletickej tvorby v posledných desaťročiach

Autorom objavu je profesor Christian Tornau, odborník na latinskú literatúru z Univerzity vo Würzburgu. Kázne objavil počas výskumu stredovekého latinského rukopisu uloženého v Diecéznej knižnici v poľskom Pelpline.

Ide o kódex z 12. storočia, ktorý pôvodne patril cisterciánskemu opátstvu Bad Doberan na severe dnešného Nemecka a neskôr sa dostal do jeho dcérskeho kláštora na území dnešného Poľska. Stredoveký rukopis obsahuje šesť kázní pripisovaných svätému Augustínovi.

Štyri z nich boli známe už z predchádzajúcich vydaní jeho diel, jedna sa ukázala ako dielo neznámeho autora, teda pseudoaugustínsky text, no dve kázne sa nepodarilo stotožniť so žiadnym známym Augustínovým spisom.

Profesor Tornau ich preto podrobil takmer dvojročnému filologickému skúmaniu, počas ktorého porovnával ich jazyk, slovnú zásobu, štýl i teologickú argumentáciu s autentickými Augustínovými dielami.

K potvrdeniu pravosti významne prispela aj medzinárodná skupina odborníkov počas seminára edície Corpus Scriptorum Ecclesiasticorum Latinorum (CSEL) vo Viedni v roku 2025.

Objav má mimoriadny význam aj preto, že historici odhadujú, že svätý Augustín počas svojho života predniesol približne osemtisíc kázní, no do dnešných dní sa zachovalo iba okolo päťsto. Každý nový autentický text preto predstavuje vzácny prírastok do poznania jeho teológie, biblického výkladu i kazateľskej činnosti.

Rukopis z 12. storočia je na text svätého Augustína pomerne neskorým textom. Vedci sa domnievajú, že mohol byť odpísaný zo staršieho exemplára uchovávaného v opátstve Amelungsborn v Dolnom Sasku, ktorého knižnica bola zničená počas tridsaťročnej vojny. Kritické vydanie oboch kázní, pripravené v spolupráci s Corpus Scriptorum Ecclesiasticorum Latinorum (CSEL), by malo vyjsť ešte v roku 2026.

Objav v Poľsku nadväzuje na nález tridsiatich homílií objavených v nemeckom Mainzi v roku 1990 a predstavuje významné rozšírenie rozsiahleho augustiniánskeho korpusu.

Podľa profesora Tornaua tieto kázne dopĺňajú dielo jedného z najvplyvnejších mysliteľov západnej civilizácie, ktorého spisy, ako Vyznania či Boží štát, si zachovávajú svoju aktuálnosť aj v súčasnosti.

Príbeh čarodejnice z Endoru patrí medzi najtajomnejšie a najdiskutovanejšie udalosti Svätého Písma

Už celé stáročia priťahuje pozornosť biblistov, teológov i cirkevných otcov, pretože sa dotýka otázok, ktoré Sväté Písmo na mnohých miestach jednoznačne odsudzuje – nekromancie, vyvolávania duchov a čiernej mágie. Zároveň však ide o udalosť, pri ktorej Boh zjavuje svoj spravodlivý súd nad kráľom Saulom.

Celý príbeh sa nachádza v Prvej knihe Samuelovej (1Sam 28,3–25). Nebudeme ho preto citovať, záujemcovia si ho môžu nájsť sami vo Svätom Písme a splniť si tak milú povinnosť jeho každodenného čítania. Táto povinnosť samozrejme nebola ustanovená preto, aby nás zaťažovala, ale preto, aby sme si zlepšili naše biblické a teologické vedomosti a prehĺbili svoju katolícku vieru.

Okrem toho je zrejmé, že ten, kto systematicky číta Sväté Písmo, nemá čas a ani záujem čítať múdra typu Laudato si’ či Fiducia supplicans, a to mu taktiež nesmierne duchovne prospieva.

Link

Embed

Copy and paste this HTML code into your webpage to embed.

Vráťme sa však k príbehu o smutnom konci kráľa Saula a o čarodejnici z Endoru. V krátkosti: Izraelský kráľ Saul, ktorého Boh pre jeho neposlušnosť prestal viesť prostredníctvom prorokov, snov i posvätného losu, sa pred rozhodujúcou bitkou s Filištíncami obrátil na ženu – čarodejnicu z Endoru, ktorá sa zaoberala vyvolávaním duchov, pretože túžil zistiť či vyhrá nad Filištíncami, alebo nie.

Hoci Saul spočiatku splnil Boží príkaz a sám zakázal podobné praktiky nekromancie, veštenia a vyhnal z krajiny veštcov i čarodejníkov, v hodine zúfalstva pred bojom s Filištíncami porušil vlastný zákaz. Nechal čarodejnicu dokonca vyvolať ducha proroka Samuela. Čarodejnica podľa textu Svätého Písma ducha proroka Samuela vyvolala a ten obvinil kráľa Saula z nedodržiavania Božích príkazov, prorokoval porážku Izraela, ako aj smrť Saula a jeho synov.

Cirkevní otcovia v tomto skutku kráľa Saula nevideli iba porušenie zákazu nekromancie, ale predovšetkým prejav Saulovej nedôvery voči Bohu. Zároveň ide o udalosť, pri ktorej Boh zjavuje svoj spravodlivý súd nad kráľom Saulom.

Sväté Písmo striktne odsudzuje všetky formy čiernej mágie

Sväté Písmo striktne odsudzuje nekromanciu, špiritizmus, veštenie a všetky formy okultizmu a čiernej mágie už v Starom Zákone.

Boh prikazuje Izraelitom: „Neobracajte sa na vyvolávačov duchov ani na veštcov. Nevyhľadávajte ich, aby ste sa nimi nepoškvrnili. Ja som Pán, váš Boh.“ (Lv 19,31)

O kapitolu ďalej varuje, že každý, kto sa obracia na vyvolávačov duchov a veštcov, odvracia sa od Boha a privoláva na seba jeho súd (Lv 20,6; porov. Lv 20,27).

Tieto texty predstavujú prvé jednoznačné biblické odsúdenie špiritizmu a vyvolávania duchov.

Najvýznamnejší starozákonný zákaz sa nachádza v Knihe Deuteronómium (Dt 18,9–14). Mojžiš tu výslovne zakazuje veštenie, čarodejníctvo, zaklínanie, mágiu, obracanie sa na duchov i „vypytovanie sa mŕtvych“, teda nekromanciu.

Sväté Písmo zdôrazňuje, že všetky tieto praktiky sú Bohu ohavné a práve pre ne boli pohanské národy vyhnané zo zasľúbenej krajiny.

Rovnako odsudzuje čiernu mágiu, okultizmus a čarodejníctvo aj Nový zákon. Apoštol sv. Pavol ich zaraďuje medzi „skutky tela“, ktoré človeka vzďaľujú od Boha: „Skutky tela sú zjavné: … modloslužba, čarodejníctvo, nepriateľstvá, sváry… Tí, čo robia takéto veci, nebudú dedičmi Božieho kráľovstva.“ (Gal 5,19–21)

Grécke slovo pharmakeia označuje nielen používanie čarov a magických praktík, ale aj okultné úkony spojené s vyvolávaním nadprirodzených síl mimo Boha. V Skutkoch apoštolov nachádzame viacero príkladov, ktoré ukazujú nezlučiteľnosť kresťanskej viery s okultizmom. Apoštol Peter odsudzuje čarodejníka Šimona Mága, ktorý sa pokúsil kúpiť moc udeľovať Ducha Svätého (Sk 8,9–24).

Apoštol Pavol zase v Pafose prísne vystúpil proti čarodejníkovi Elymasovi a nazval ho „synom diabla a nepriateľom každej spravodlivosti“ (porov. Sk 13,6–12). V Efeze novopokrstení kresťania verejne spálili svoje knihy mágie ako znak úplného zrieknutia sa okultných praktík (porov. Sk 19,18–20). Rovnako prísne hovorí aj posledná kniha Svätého Písma. V Zjavení svätého Jána sú čarodejníci zaradení medzi tých, ktorí sa zatvrdilo stavajú proti Bohu: „Ich údelom bude jazero horiace ohňom a sírou.“ (Zjv 21,8). Na záver knihy sa opakuje varovanie: „Vonku zostanú… čarodejníci, smilníci, vrahovia, modloslužobníci a každý, kto miluje a pácha lož.“ (Zjv 22,15)

Nový Zákon tak nadväzuje na Starý Zákon a jednoznačne učí, že špiritizmus, okultizmus a čarodejníctvo sú nezlučiteľné so životom kresťana a predstavujú odvrátenie sa od dôvery v Boha.

Mohla teda čarodejnica z Endoru naozaj vyvolať ducha proroka Samuela, alebo išlo o diabolský klam?

Podľa katolíckych teológov, či už dnešných alebo zo staršieho obdobia rezonuje teda otázka, či sa čarodejnici z Endoru skutočne podarilo privolať proroka Samuela, alebo išlo iba o démonický klam.

Touto otázkou sa už v staroveku zaoberali okrem sv. Augustína aj ďalší významní vykladači Písma, ako Origenes, Eustatios z Antiochie či Gregor z Nyssy.

Celá pasáž vyvolávania je problematická, pretože sa zdá, akoby tvrdila, že vyvolávanie mŕtvych je síce zakázané, ale možné. Aj v objavených spisoch sa sv. Augustín z Hippa zaoberá touto otázkou. Svätý Augustín sa tejto problematike venuje aj vo svojich dielach De diversis quaestionibus ad Simplicianum a De octo Dulcitii quaestionibus.

V novoobjavených kázňach Augustín skúma jednotlivé výklady tejto pasáže a predkladá ich veriacim bez toho, aby vnucoval jedno definitívne riešenie, čo je typické pre jeho didaktický a rétorický štýl. Prvá kázeň bola prednesená v nedeľu a končí otvorením otázky teodicey i možných výkladov. Druhá, prednesená nasledujúcu stredu, ide vo svojej analýze hlbšie.

Augustín tak svojim poslucháčom doprial čas na premýšľanie medzi oboma kázňami, čím prejavil dôveru v schopnosť kresťanského spoločenstva uvažovať aj o zložitých otázkach. Svätý Augustín pritom poslucháčom nevnucuje jedno jediné riešenie, ale ukazuje, že v otázkach presahujúcich ľudské poznanie treba s pokorou rešpektovať tajomstvo Božieho konania.

Práve tento spôsob argumentácie patrí medzi charakteristické znaky jeho autentického kazateľského štýlu.

Pohľad katolíckej tradície

Novoobjavené kázne svätého Augustína pripomínajú pravdu, ktorá zaznieva celým Svätým Písmom – človek sa nesmie obracať na okultné sily, veštcov ani vyvolávačov duchov, pretože tým opúšťa dôveru v jediného pravého Boha.

Kráľ Saul nepadol iba preto, že vyhľadal čarodejnicu z Endoru, ale predovšetkým preto, že vo chvíli skúšky prestal dôverovať Bohu a odpoveď hľadal tam, kde ju hľadať nesmel. Cirkev preto od apoštolských čias dôsledne odmieta nekromanciu, špiritizmus, čarodejníctvo i všetky formy okultizmu ako ťažké previnenia proti prvému Božiemu prikázaniu. Katolícka tradícia zároveň učí, že modloslužobníctvo a čierna mágia majú spoločný koreň – človek sa namiesto Stvoriteľa obracia na stvorené alebo démonické sily v nádeji, že získa moc, poznanie či pomoc.

Takéto konanie nie je prejavom skutočnej viery, ale jej popretím. Prvý Boží príkaz „Nebudeš mať iných bohov okrem mňa“ vylučuje nielen uctievanie pohanských božstiev, ale aj každú snahu hľadať nadprirodzenú pomoc mimo Boha. Kresťan má svoju nádej vkladať jedine v Kristovi, nie vo veštbách, horoskopoch, talizmanoch, mágii či špiritistických praktikách.

Aj v dnešnej dobe zostáva toto Augustínovo posolstvo mimoriadne aktuálne. Pod rozličnými podobami sa totiž opäť šíri synkretizmus, ktorý sa usiluje miešať kresťanskú vieru s pohanskými náboženskými predstavami, ezoterikou alebo okultnými praktikami.

Katolícka tradícia však vždy učila, že takáto cesta je neprijateľná. Existuje iba jeden Boh, jeden Prostredník medzi Bohom a ľuďmi, Ježiš Kristus, a jedna pravda, ktorá vedie k spáse. Tam, kde sa pravá viera mieša s modloslužobníctvom alebo okultizmom, vzniká duchovný zmätok, ktorý človeka neprivádza bližšie k Bohu, ale naopak, odvádza ho od neho.

PDF (formát pre tlač)