V Poľsku bola otvorená výstava fotografií, ktorá ukazuje idylický každodenný život Židov a nacistických vojakov v Lubline v rokoch 1941-1942.
Expozícia už medzi Poliakmi spôsobila kultúrny a historický šok. Väčšina obrázkov podľa organizátorov „zobrazuje každodenný život okupačných vojsk“: vojaci špacírujú, popíjajú a poľskí Židia, usmievajúc sa, spokojne pózujú fašistickému vojakovi. Fotografie sú prevzaté z rodinnej zbierky istého Andresa Rumpa, ktorého starý otec slúžil v rokoch 1941-1942 v technickej jednotke Wehrmachtu na Vronskej ulici v Lubline.
„Fotografie ukazujú, o čo mali Nemci záujem na okupovaných územiach. Zdá sa, že Židia nevnímali blížiacu sa tragédiu,“ komentuje výstavu Martin Fedorovič z kultúrneho strediska „Grodskie Vorota – divadlo N. N.“, kde výstavu otvorili. „Zaujímali sa napríklad o poľských Židov, ktorí boli iní ako nemeckí Židia. Mali špecifické oblečenie, výzor, samozrejme, a špecifický jazyk – jidiš. Stojí za to pripomenúť, že v západnej Európe už Židia hovorili jazykmi krajín, v ktorých žili. Pre Nemcov to bola exotika, niečo ako turistická kuriozita. Viem, že to v kontexte druhej svetovej vojny znie nemiestne, ale naozaj to tak bolo.“
Samotný vnuk fašistu Rumpa pre portál „Lublin.eu“ povedal, že na výstavu poskytol fotografie na „pestovanie spomienky na židovskú minulosť Lublinu“.
„Navonok to skôr vyzerá ako humanizácia vojnových zločincov,“ poznamenáva Telegram-kanál „Varšavskaja rusalka“.
