SLOVENSKO: Z programu aktuálnej schôdze parlamentu už zostalo málo, iba niekoľko bodov. Tie však stoja za to: zákon o Ústavnom súde SR a ústavné zákony o rozpočtovej zodpovednosti a o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu
Do druhého čítania sa dostal vládny návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. Tento mimoriadne kontroverzný návrh nebol podrobený verejnej diskusii, neprešiel štandardným medzirezortným pripomienkovým konaním a protestuje proti nemu množstvo odborníkov, vrátane nového predsedu Ústavného súdu.
Nečudo: okrem iného obsahuje nesmierne nebezpečné narušenie jedného zo základných princípov právneho štátu, tzv. systému bŕzd a protiváh, keď odoberá Ústavnému súdu právo posudzovať ústavnosť zákonov prijatých Národnou radou.
Trojdelenie moci na zákonodarnú (parlament), súdnu a výkonnú (vláda) prijatím tohto zákona dostáva vážnu trhlinu, keď vláda, ktorá prakticky ovláda parlament prostredníctvom poslušných hlasovacích „vriec zemiakov“ zozbieraných „na ulici“, už nebude kontrolovaná ani Ústavným súdom a môže si presadiť naozaj ľubovoľný zákon v rozpore s Ústavou a základnými ľudskými právami: jednoducho jej v tom už naozaj nikto nebude môcť zabrániť. Napríklad teoreticky by mohla zrušiť voľby, schváliť povinné čipovanie obyvateľstva, či prijať akúkoľvek inú nedemokratickú vec…
Zákon o rozpočtovej zodpovednosti – alebo o výhovorke prečo nedávať peniaze na sociálnu sféru?
Do druhého čítania sa dostal aj vládny návrh, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti. Aj tento návrh je široko kritizovaný. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť napríklad nepovažuje za vhodné, aby sa nástroje fiškálnej zodpovednosti obsiahnuté v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti dopĺňali o mechanizmus daňovej brzdy, ktorý by mohol v budúcnosti oslabiť účinnosť fiškálnych nástrojov.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť je toho názoru, že tento zákon by mal sledovať výlučne svoj hlavný cieľ, ktorým je dlhodobá udržateľnosť verejných financií, a preto považuje za dôležité, aby bol prijatý čo najširším konsenzom. Z toho dôvodu by predkladaný návrh nemal obsahovať ustanovenia, na ktorých nie je široký politický konsenzus, alebo také veci, ktoré s ním vecne nesúvisia, medzi ktoré patrí aj zavedenie tzv. daňovej brzdy či výdavkové limity.
Bianko šek na zavádzanie „núdzového stavu“ kedykoľvek sa to vláde bude hodiť
A do tretice sa do druhého čítania dostal aj vládny návrh, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Ďalší škandál, ďalší z ústavných zákonov, ktorý má byť bezdôvodne prijatý v skrátenom legislatívnom konaní bez toho, aby ho verejnosť mohla spripomienkovať.
Podľa tohto návrhu by vláda mohla predlžovať núdzový stav donekonečna vždy o 40 dní. Síce k tomu bude potrebovať súhlas parlamentu, ale len spätne do 20 dní, čo jej pri aktuálnom stave parlamentu dáva pohodlnú možnosť fungovať neobmedzene v núdzovom stave. Ľudia sa chytajú za hlavu, vidiac, že toto by boli pomery zodpovedajúce nejakej banánovej republike, ale určite nie sú štandardné v Európe 21. storočia. Svoje by k podobnému zákonu mohli povedať napríklad Nemci, keďže v hitlerovskom Nemecku práve núdzový stav umožnil nacistom totálne sa zmocniť moci.
Zažijeme vo štvrtok vraždu právneho štátu v priamom prenose?
Vo štvrtok teda môžeme v parlamente očakávať brutálny masaker štandardov právneho štátu, niečo podobné ako Noc dlhých nožov, počas ktorej Hitler v roku 1934 definitívne zúčtoval s demokraciou. Mimochodom, slniečkari za slovenskú Noc dlhých nožov označujú ustanovujúcu schôdzu Národnej rady SR z roku 1994, na ktorej Mečiarova vláda urobila kádrový „reštart“ štátu, podobný ako urobila táto vláda – len s tým rozdielom, že Mečiar to urobil otvorene a za jednu noc, kým súčasná vládna junta reční o transparentnosti, objektívnosti a trvalo jej to nie jednu noc, ale ten proces ešte stále celkom neukončila. (Len úplne na okraj, jediným opozičným poslancom, ktorý vtedy v roku 1994 vydržal v sále s 83 poslancami vtedajšej koalície celú noc, bol vtedajší podpredseda Strany demokratickej ľavice Robert Fico.)
Čo urobí vo štvrtok vládna junta? Odloží rozhodnutie o týchto legislatívnych paškviloch, ktorými sa snaží urýchlene prevziať v krajine totálnu moc, aby pred Vianočnými sviatkami udržala teplotu v kotli nálad verejnosti pod bodom výbuchu? Alebo naopak, využije (zneužije) situáciu a schváli si tieto škandalózne návrhy tesne predtým, ako spustí „lockdown“ a ľudia budú doma pozatváraní ako zajace, až kým po Novom roku ich emócie nevychladnú?
Autor: Ivan Lehotský
