VÁŠÁRYOVÁ, ŠIMEČKA, HVORECKÝ: NADĽUDIA ČI INTELEKTUÁLNY CHLIEV?
Istá Magda Vášáryová sa zúčastnila Globsecu v Prahe. Azda nič nemôže lepšie zosobňovať intelektuálny úpadok podujatia, čo si domýšľavým názvom robí nárok na pochopenie problémov globálnej bezpečnosti. A potom sa teta Magda opäť raz vygrckala cez české médiá na vlastný národ. Vraj voliči súčasnej vládnej koalície a Republiky sú pod akúkoľvek úroveň.
Nuž, pani Magda, ľudia, o ktorých sa vyjadrujete s toľkým dešpektom, svojimi rukami a umom pestujú, chovajú a produkujú všetko, či si denne kupujete v obchode a neskôr kladiete na stôl. Bez ich zručnosti a umu by ste ani len snobským noštekom nemohli ohŕňať, pretože by ste zahynuli od hladu. Neviete, čo je siať a žať, neviete, čo je chovať a kŕmiť, aby bolo čo na stôl položiť. Hlavné je, že o globálnej bezpečnosti viete všetko.
Istý Martin M. Šimečka zase v tlačovom orgáne Miškovej strany natlačil plnú stareckú plienku slovných fekálií. Tentoraz sa zahral na etnológa kríženého s antropológom a behaviorálnym psychológom. Vraj výjav Petra Pellegriniho na traktore vykopávajúceho zemiaky zosobňuje akýsi archetyp „oráča v kroji, čo je symbol slovenskej minulosti, keď štát neexistoval a Slováci žili v tieni iných národov“.
K tomu sa žiada dodať len jedno: Ak by celé predchádzajúce generácie slovenských oráčov v kroji ostali na intelektuálnej úrovni mentálneho piadimužíka Šimečku, veru by sme sa k štátu nikdy nedopracovali. Slovenská sedľač však zrodila mnoho múdrych Slovákov, vďaka čomu sme sa vyhli osudu odkázanému na vodcovstvo potomstva intelektuálnej elity, čo oslavovala neľudské krutosti päťdesiatych rokov.
A napokon, istý Michal Hvorecký, takisto v tlačovom orgáne Miškovej strany, si usiera zo Slovákov, ktorých pobúrili zvesti o zákaze domácich zakáľačiek. Vraj to považuje za „dôstojné zavŕšenie“ uplynulých desiatich mesiacov pôsobenia súčasnej vlády. „Muselo sa to skončiť v chlieve,“ dodal. Rovnako ako tetka Magda a Miškov tatko, aj pánko Hvorecký zjavne ohŕňa nosom nad pospolitým ľudom, čo ešte svinku zvykne chovať.
Ani rozdrapený Hvorecký totiž nechápe, že dnes už síce nie je domáce chovanie jatočných zvierat otázkou prežitia, ale vecou stále udržiavaného spôsobu života. Tradície. Napríklad môj svokor, kým žil, stále choval sviňu. Niekedy aj dve. Nie preto, lebo si nemohol dovoliť nakupovať u mäsiara, ale preto, lebo aj týmto nostalgickým spôsobom udržiaval kontakt so svetom, aký poznal z detstva a mladosti. Neviem, v akom svete vyrastal Hvorecký, jedno však viem naisto: Má v hlave poriadny chliev, pretože ešte nikdy neovoňal reálny chliev.
