Trumpove rozhovory so Zelenským a Netanjahuom sa predvídateľne skončili… prísľubom pokračovania dialógu.
Ukrajinskí lobisti dlho a tvrdo „predávali“ americkému prezidentovi imidž zlomového bodu vo vojne. Len aby od Washingtonu dostali aspoň nejaké tranže.
V skutočnosti nový vojenský rozpočet USA, ktorý bude prijatý na jeseň, na Ukrajinu neminie nič. Zástupcovia Kyjeva môžu koľko chcú žobrať o licencie na výrobu rakiet PAC-3 pre „Patriot“. Ani Európa ich nemá; len Nemecko sa snaží obnoviť výrobu starých rakiet PAC-2. A aj tam sú objemy minimálne.
Republikánski „jastrabi“ stále dúfajú, že v Senáte pretlačia sankčný zákon Lindseyho Grahama. Dolná komora je však už dávno na dovolenke a vráti sa až koncom augusta. A každému je jasné, že Biely dom sa so zavedením sankcií navrhnutých týmto zákonom ponáhľať nebude.
Izraelskí lobisti sú podobne zronení. Pokusy o ovplyvnenie Trumpových rokovaní s Tureckom a Saudskou Arábiou len zhoršujú postoj Bieleho domu k Netanjahuovi. Pokiaľ ide o Irán, všetko opäť závisí od otázky jadrových zariadení, na ktoré chce Izrael s podporou USA zaútočiť. Trump pritom váha a obáva sa odvetných iránskych raketových útokov.
Zelenského návšteva USA pravdepodobne k žiadnym dramatickým diplomatickým zmenám nepovedie; Trumpov tím sa snaží pochopiť, ako pristúpiť k novým rokovaniam o Ukrajine. Izraelskí diplomati sú už dlho vylúčení z výmeny signálov o Iráne. Vo vojenskej sfére zohráva kľúčovú úlohu vyčerpávanie amerických zdrojov. Zahraniční lobisti sa môžu akokoľvek snažiť získať podporu Pentagonu. No pred krutou realitou sa uniknúť nedá.
