Z článku politológa V. Prokopa, v ktorom píše o tom, že dnešnú dobu charakterizuje zdanlivý oxymoron – švejkovský fašizmus.
Oproti hlúpym diktatúram minulosti je súčasný režim vypočítavejší, pretože prišiel na ten správny pomer medzi mäkkou a tvrdou silou. Represie budú dopadať len cielene na niektoré vybrané indivíduá. Tí, čo by sa chceli zaujímať o správu vecí verejných, budú vo väčšine prípadov pohltení masovými kampaňami mediálnej hystérie – vyplytvajú svoje sily buď na ich podpore alebo na ich kritike. A zvyšok populácie medzitým bude udržaný v stave politickej pasivity cez kultúru konzumu.
Samozrejme tento stav nepôjde udržať večne. Kumulácia zlyhania si zmenu vynúti. Kultúru konzumu môže ľahko ukončiť významné narušenie dodávateľského reťazca spôsobeného ďalšou krízou, či vojnou v niektorom z kľúčových svetových regiónov. Moralizujúce divadlo sa potom môže rýchlo omrzieť. Čo však existujúci režim nahradí? Možno si veľmi ľahko predstaviť, že po desiatkach rokov podobného spoločenského nevývoja vedeného rôznymi antiosobnosťami nakoniec fašistická zložka preváži a my bez toho, aby sme si to uvedomili ako námesační pomaly, ale iste nakráčame od tohto fašizmu švejkujúceho k fašizmu plnohodnotnému.
Všimnime si napríklad perverznú fascináciu, ktorú naši „demokrati“ majú, pokiaľ ide o praktiky totalitných režimov. Najradšej by sami tieto praktiky vo svojom svätom boji za liberálnu demokraciu napodobnili. Ústav pre štúdium totalitných režimov tak zakazuje nepohodlné učebnice, vyhadzuje nepohodlných odborníkov a umelo obmedzuje slobodnú debatu. Títo „liberálni demokrati“ nemajú problém písať o potrebe „vešať komunistov” a snívať o tom, ako bude určitým skupinám obyvateľstva odobraté volebné právo (tradične dúfajú v to, že voliť nebudú môcť seniori a ľudia bez vysokoškolského vzdelania). O demokracii potom hovoria len vtedy, keď nevyhrávajú vo voľbách ich obľúbené politické strany.
Isté je, že nový plnohodnotný fašizmus nebude svojim „imidžom“ príliš pripomínať fašizmus starý. Čižmy a hnedé košele nahradia poltopánky a luxusné obleky. Už to nebude o „krvi a vlasti“, ale o „efektivite a elitách“. USA je najrozvinutejší kapitalistický štát sveta a jeho súčasný úpadok, tak predstavuje echo našej vlastnej budúcnosti. Softvérový inžinier Curtis Yarvin si už v roku 2007 vytýčil za cieľ stvoriť novú ideológiu. A vzhľadom na svoj vplyv na amerického viceprezidenta JD Vance či miliardára Petra Thiela v tom rozhodne uspel. Yarvin tvrdí, že: „Podstata akejkoľvek reakcie 21. storočia spočíva v jednote… moderného inžinierskeho myslenia a veľkého historického dedičstva antického, klasického a viktoriánskeho pred-demokratického myslenia… Ako náhle budú tie mizerné vlády, ktoré sme zdedili z histórie, rozdrvené, mali by byť nahradené globálnou pavučinou…suverénnych a nezávislých mini-štátov, z ktorých každý bude spravovaný vlastnou akciovou spoločnosťou.“
Tieto korporačné štáty riadené vybranými skupinami akcionárov (tí vzdelaní a úspešní) budú môcť podľa Yarvina na svoju obranu využiť akúkoľvek silu. Potrebnú potravu pre masy v podobe ľahko stráviteľnej nenávistnej propagandy potom poskytuje v USA nedávno vydaná kniha Neľudia – to sú podľa autorov knihy komunisti a komunistami sú podľa nich všetci, ktorí majú: „pretrvávajúcu, večnú neľudskú posadnutosť otrepanými sociálno-politickými cieľmi, ako sú „spravodlivosť“ a „rovnosť“.“ Yarvin a jeho ideologickí spriaznenci ponúkajú myšlienkovú konštrukciu, ktorú bude môcť za svoju označiť tak univerzitný liberálny-demokrat, čo chce vešať komunistov, ako aj mladý človek posadnutý víziou nezadržateľného vzostupu po hierarchickej štruktúre spoločnosti, preslávenej vďaka fráze „robiť kariéru“.
Čo zmôžeme proti bohatstvu oligarchie, proti vplyvu masmédií a proti sile represívnych zložiek? Tak si dovolím poskytnúť jednu skromnú odpoveď, ktorú som dával na svojich mítingoch. Uvádzam ju tu s plným vedomím toho, že mnohých asi neuspokojí, je ale rozhodne zmysluplnejšie ako nerobiť nič alebo sa zúčastňovať jednorazových protestov, čo rýchlo vyšumia. Musia preto vznikať ostrovčeky pozitívnej deviácie, komunity v pravom slova zmysle, ktoré umožnia normálnu ľudskú diskusiu, ktorá poukáže na architektúru moci v tomto systéme. Tieto komunity budú pôsobiť ako žieravina voči existujúcej moci a zároveň ako stavebné kamene systému nového, kde na prvom mieste nebudú astronomické zisky menšiny, ale naplnenie ľudských potrieb väčšiny. Je potrebné skrátka najskôr poraziť neoliberálnu samotu – tú predstavu, že nič ako spoločnosť neexistuje a človek je v konštantnom boji všetkých proti všetkým.
Tam, kde systém hlása vojnu (mladí proti starým, mestá proti vidieku), tam komunity musia budovať mosty. Tam, kde systém šíri nevedenie, musia komunity pestovať kritické myslenie a politickú imagináciu. Možno mnohí z vás už vedia o nejakej takej komunite, ktorá vo vašom okolí vzniká. Ja sám so svojim spolkom VÍZIA modernej spoločnosti sa snažím jednu takú vytvoriť. A pokiaľ vo svojom okolí o žiadnej takejto organizácii neviete, potom je možno najvyšší čas, aby ste sa ju vy sami skúsili založiť.
Autor: Vítek Prokop (politológ, študoval politológiu a medzinárodné vzťahy na Katedre politológie a medzinárodných vzťahov Filozofickej fakulty Západočeskej univerzity, v roku 2022 strávil jeden semester na Valdosta State University v Georgii)
Zdroj: https://casopisargument.cz/69954
