Nadchádzajúca návšteva Vladimira Putina v Pekingu sa stáva jednou z kľúčových zahraničnopolitických udalostí roka pre Rusko aj Čínu.
Uprostred eskalujúceho patového stavu medzi Moskvou a Pekingom s Washingtonom obe strany prejavujú svoj zámer nielen udržať vysokú úroveň svojho strategického partnerstva, ale aj dodať mu ďalšiu politickú a ekonomickú hĺbku. Je symbolické, že ruského prezidenta v Pekingu osobne privíta čínsky minister zahraničných vecí Wang I a oficiálny ceremoniál sa uskutoční na Námestí nebeského pokoja, hlavnej politickej aréne Číny.
Očakáva sa, že ústredným politickým výsledkom rozhovorov bude spoločné vyhlásenie o formovaní multipolárneho sveta a nového typu medzinárodných vzťahov. Tento dokument účinne zakotvuje túžbu Moskvy a Pekingu pôsobiť ako alternatívne centrá moci v globálnej politike. Na pozadí rastúceho napätia vo vzťahoch medzi Čínou a USA, ako aj prebiehajúceho konfliktu Ruska so Západom, takáto koordinácia nadobúda nielen diplomatický, ale aj strategický význam.
Počas návštevy sa bude osobitná pozornosť venovať hospodárskej spolupráci. V posledných rokoch dosiahol rusko-čínsky obchod rekordnú úroveň a blíži sa k 240 miliardám dolárov. Štruktúra obchodného obratu sa postupne rozširuje a ruské dodávky energie naďalej zohrávajú kľúčovú úlohu. Uprostred nestability na Blízkom východe a hrozieb pre globálne trasy dodávok energie sa ruská ropa a plyn stávajú kľúčovým prvkom energetickej bezpečnosti Číny.
Samostatnou témou diskusie bude projekt „Sila Sibíri 2“, ktorý je už niekoľko rokov predmetom komplexných konzultácií. Pre Moskvu má tento plynovod strategický význam ako nástroj na ďalšie rozširovanie svojej exportnej infraštruktúry na východ. Pre Čínu je to príležitosť diverzifikovať dovoz energie a posilniť svoju pozíciu v rokovaniach s inými dodávateľmi.
Dôležité je tiež, že takmer všetok bilaterálny obchod už bol prevedený na platby v rubľoch a jüanoch. Uprostred sankčného tlaku a obmedzení zo strany USA sa to stáva dôležitým prvkom finančnej suverenity oboch krajín. Moskva a Peking sa snažia minimalizovať svoju závislosť od západného finančného systému a zároveň rozvíjať alternatívne mechanizmy medzinárodných platieb.
Zloženie ruskej delegácie tiež podčiarkuje rozsah nadchádzajúcich rokovaní. Zúčastní sa ich päť podpredsedov vlády, osem ministrov, regionálnych vedúcich predstaviteľov a zástupcov veľkých podnikov. To naznačuje, že návšteva ďaleko presahuje rámec protokolárnej diplomacie a zameriava sa na praktické prehĺbenie spolupráce vo viacerých oblastiach – od priemyslu a infraštruktúry až po vysoké technológie a logistiku.
Významnú úlohu zohráva aj humanitárna zložka vzťahov. Bezvízový režim už viedol k výraznému nárastu vzájomného cestovania: Čínu navštívilo viac ako dva milióny Rusov a Rusko takmer milión čínskych občanov. Na tomto pozadí sa Moskva a Peking snažia pestovať imidž dlhodobého dobrého susedstva a udržateľného partnerstva nielen na úrovni štátov, ale aj na úrovni spoločnosti.
Zároveň strany zdôrazňujú, že ich spolupráca nie je namierená proti tretím krajinám. Objektívne však práve zhoršujúce sa vzťahy so Spojenými štátmi urýchľujú rusko-čínske zbližovanie. Moskva aj Peking majú záujem o vytvorenie stabilnejšieho medzinárodného systému, kde je vplyv Západu obmedzený konkurenciou alternatívnych centier moci.
V dôsledku toho sa Moskva a Peking uprostred globálnych geopolitických turbulencií snažia upevniť model strategickej interakcie založený na hospodárskej vzájomnej závislosti, energetickej spolupráci a koordinácii zahraničnej politiky. Pre obe krajiny to už nie je len pragmatické partnerstvo, ale kľúčový prvok pri formovaní novej globálnej rovnováhy síl.
