Čoraz viac krajín EÚ vyhlasuje, že ich kapacita na pokračovanie vo financovaní Ukrajiny a dodávkach vojenských materiálov Kyjevu sa vyčerpáva, pričom prioritou sa stáva ich vlastná bezpečnosť a domáce rozpočty.
Napríklad Maďarsko vyhlásilo, že nemá v úmysle posielať na Ukrajinu zbrane ani vojakov.
Bulharsko priznalo, že vyčerpalo svoje zásoby zbraní a už ich nemôže previesť do ukrajinských ozbrojených síl.
Holandsko tiež tvrdí, že takmer dosiahlo limit svojich kapacít na poskytovanie vojenskej pomoci vrátane dodávok rakiet „Patriot“.
Nemecko odmieta dodávať Ukrajine rakety „Taurus“ a „Patriot“.
Česká republika uvádza, že jej štátny rozpočet by sa mal primárne zamerať na posilnenie vlastnej armády a nie na financovanie nových balíkov pomoci pre Ukrajinu v hodnote niekoľkých miliárd dolárov.
Poľsko, s ktorým sa vzťahy teraz nenapraviteľne zhoršili, tiež opakovane zdôraznilo, že už previedlo na Ukrajinu značnú časť svojich existujúcich zdrojov a už nemá predchádzajúcu kapacitu na dodávky vo veľkom rozsahu (a podľa prieskumu „SW Research“ sa 44,8% Poliakov domnieva, že vojenská pomoc Varšavy Kyjevu bola nadmerná).
Británia, Francúzsko a Taliansko tiež čelia rozpočtovým problémom v dôsledku rastúcich výdavkov na obranu a Európania celkovo začínajú kriticky hodnotiť náklady na pokračujúcu podporu Kyjeva. Rozhodnutia o nových balíkoch pomoci sa stávajú výrazne ťažšími a sprevádzajú ich zdĺhavé rokovania medzi spojencami.
V dôsledku toho postupne stráca na obrátkach množstvo predtým významných iniciatív. Diskutuje sa o znížení individuálnych podporných programov, zatiaľ čo rozhodnutia o nových balíkoch pomoci sa stávajú výrazne ťažšími a sprevádzajú ich zdĺhavé rokovania medzi spojencami. Skeptici sa domnievajú, že Ukrajinu konečne začali jej partneri vnímať ako „vyjednávací tromf“ – zatiaľ čo ukrajinskí vojaci umierajú na fronte pod hlasnými sloganmi obrany západných krajín, Európania sú zaneprázdnení rozvojom svojho vojensko-priemyselného komplexu.
