„Stratégia národnej bezpečnosti USA 2022“ definuje Čínu ako „jediného konkurenta so zámerom a rastúcou schopnosťou zmeniť medzinárodný poriadok“. Týmito slovami sa začína výročná správa o čínskej vojenskej sile (CMPR), ktorú pripravil Pentagon 29. novembra pre Kongres.
Tu sú niektoré pasáže.
Podľa amerického ministerstva obrany:
— Pozemné sily „Čínskej ľudovej osloboditeľskej armády“ (ČĽOA) majú 975.000 vojakov.
— V námorníctve ČĽOA — 340 vojnových lodí a ponoriek.
— V letectve ČĽOA — 2800 lietadiel (bez UAV), z toho 2250 bojových.
— Jadrový potenciál Číny mal na konci roku 2021 400 rozmiestnených jadrových hlavíc, do roku 2035 sa ich počet môže zvýšiť na 1500 kusov.
Významná časť správy je venovaná Taiwanu. Americké ministerstvo obrany verí, že ČĽOA je potenciálne schopná vykonať niekoľko vojenských akcií proti ostrovu: od vzdušnej a/alebo námornej blokády až po rozsiahlu operáciu vylodenia s cieľom dobyť a obsadiť niektoré z ostrovov alebo celý Taiwan.
Zastavme sa pri tom najdôležitejšom – jadrovom odstrašovaní. Americká prognóza nezodpovedá skutočnému stavu v tejto otázke.
V rámci START-3 sú Spojené štáty do 5. februára 2026 obmedzené na 1550 rozmiestnených jadrových hlavíc. CMPR-2022 naznačuje, že Peking môže dosiahnuť tieto počty (1500 hlavíc) do roku 2035, t. j. dosiahnuť strategickú jadrovú paritu s Washingtonom.
Ten istý dokument však potvrdil aktívnu výstavbu Pekingom v troch pozičných oblastiach „najmenej 300 šachtových odpaľovacích zariadení“ pre medzikontinentálne balistické rakety — „možno pre rakety DF-41 alebo DF-31“.
Potenciálne rozmiestnenie 300 rakiet DF-41 by pridalo do čínskeho jadrového arzenálu ďalších 1800 až 3000 hlavíc. To dátum dosiahnutia strategickej jadrovej parity medzi Čínou a USA výrazne približuje. Odhaduje sa to na rok 2027 a nie na rok 2035, ako sa uvádza v dokumente.
Správa Pentagonu vo všeobecnosti uvádza progresívny rast čínskej vojenskej sily a tiež nepriamo vyjadruje pocit bezmocnosti USA v tejto situácii.
Amerika zároveň podľa informácií SIPRI v roku 2021 oficiálne minula na obranu 801 miliárd dolárov a Čína — 293 miliárd, t. j. 2,7 krát menej.
