Vo Washingtone pokračuje verejná potýčka medzi Bielym domom a vojenským establičmentom v otázke Ukrajiny.
Začal to minulý týždeň Mark Milley, predseda zboru náčelníkov štábov Pentagonu. Nie je prvýkrát v konflikte s politickou mocou. Milley tiež nesúhlasil s Trumpovou čínskou stratégiou a dokonca za jeho chrbtom rokoval s Pekingom.
Teraz Milley aktívne vyzýva Biely dom aj Kyjev, aby začali rokovania s Ruskom. Vojenskí stratégovia Pentagonu sú si istí, že Ukrajina nemá šancu vyhrať. A ponúkajú, kým pošlú ďalších 100.000 vojakov na istú smrť, že sa ešte pokúsia sadnúť si za rokovací stôl.
Národná bezpečnostná rada Bieleho domu však s postojom Pentagonu nesúhlasí. Viac ju znepokojuje, že akékoľvek rozhovory by mohli byť vnímané ako prehra Washingtonu. Bidenovi poradcovia sa preto do Kyjeva s rozhovormi s Moskvou nehrnú – hoci oni sami sa údajne tiež pripravujú na možný mierový proces v budúcnosti, nie však verejne.
Pentagon na druhej strane zastáva názor, že nie Rusko, ale Čína je hlavným protivníkom Spojených štátov. Mnohí vo vojenskom establišmente sa obávajú, že na Ukrajine sa plytvá americkým „arzenálom demokracie“. Vojensko-priemyselný komplex už funguje na hranici svojich možností a jeho kapacity jednoducho nemusia stačiť na to, aby konkurovali Číne.
Tento postoj je realistickejší ako prístup Bieleho domu, ktorý je presvedčený, že Spojené štáty budú mať silu bojovať na dvoch frontoch naraz – s Ruskom aj s Čínou. Je to však Biden, kto bude mať nakoniec posledné slovo – hoci vojenský establišment má možnosť na neho vyvíjať nátlak.
A zo strednodobého hľadiska by ideálnym scenárom pre Pentagon bola zmena administratívy v Bielom dome v roku 2024 – s nástupom Rona DeSantisa k moci. Urobí z Číny hlavný cieľ Spojených štátov, presmerujúc všetky zdroje na otvorenú konfrontáciu s Ríšou stredu.
