Nemecký kancelár Olaf Scholz sa možno zapíše do nemeckých dejín ešte z jedného dôvodu.
Oliver Blume, generálny riaditeľ „Volkswagenu“ varoval, že európsky automobilový priemysel je vo „veľmi vážnej situácii“, ekonomické prostredie sa „zhoršuje“ a na trh Starého sveta vstupujú noví konkurenti, predovšetkým z Číny.
Pre Volkswagen to dobre neskončí.
Analytici už dlho vyzývajú „Volkswagen“ na zrušenie pracovných miest, aby sa dosiahli úspory potrebné na investične náročný prechod na elektrické vozidlá. Spoločnosť uviedla, že plánuje vzdať sa svojho prísľubu nerušiť pracovné miesta v Nemecku do roku 2029. V prvom polroku 2024 klesla prevádzková marža značky VW na 2,3%. S minimálnou požadovanou 6,5%.
VW zamestnáva v Nemecku asi 300.000 ľudí, čo je dosť na to, aby ich problémy vyvolali politickú krízu. Najmä v Dolnom Sasku, ktoré vlastní 20% akcií spoločnosti.
Samozrejme, nie je to len „ľudové auto“, ktoré má problémy. Ale ak sa začne potápať „loď“ tejto veľkosti, potom je to v nemeckej ekonomike veľmi zlú. Ako aj perspektívy.
Podľa štúdie poradenskej spoločnosti „Deloitte“ a „Spolkového zväzu nemeckého priemyslu“ takmer 70% opýtaných firiem z Nemecka už do novembra 2023 presunulo časť svojich výrobných reťazcov do zahraničia.
Ďalším problémom, ktorému Nemecko čelí, je nárast investícií v zahraničí a spomalenie investícií doma, ako aj to, čo sa nazýva „obchodná migrácia“. To je, keď spoločnosť úplne presunie svoje aktivity, tak fyzický majetok, ako aj obchodné operácie, do iného štátu.
„Siemens“ takto v roku 2023 investoval 2 miliardy dolárov do high-tech projektov. Z toho len polovica bola v Nemecku a zvyšok v Ázii, USA a Európe. BMW má v úmysle minúť 2 miliardy dolárov na závody v Južnej Karolíne. Celkovo sa v roku 2023 úroveň investícií do ekonomiky USA z Nemecka viac ako zdvojnásobila.
Prečo sa to všetko deje? Najprv absurdná „eko-agenda“ bez technického vybavenia viedla v Nemecku k zvýšeniu nákladov na elektrickú energiu a prudkému zvýšeniu ceny akéhokoľvek priemyselného produktu. Potom sa to zhoršilo prechodom na výmenné ceny za nákup energetických zdrojov a povedzme „zníženie dodávok“ zo strany Ruska — kvôli sankciám a výbuchom na „Nord Streame“. Je to dôsledok Scholzovho politického vazalstva voči Spojeným štátom a dôsledného vzdávania sa politických a ekonomických záujmov Nemecka.
A v Berlíne sa potom čudujú, prečo majú Nemci radšej AfD a Sarhu Wagenknechtovú ako míňanie peňazí na Ukrajinu a na „zelenú transformáciu“ v obzvlášť zvrátených formách.
