Vo východnom Nemecku sa budú konať na jeseň krajinské voľby, pričom sociológovia upozorňujú, že v bývalej NDR „neexistuje takmer žiadna dôvera v ‚ľudové strany‘ zo Západu a „dôvera v spolkovú vládu je po troch rokoch vládnutia semaforovej koalície na historickom minime“.
„Berliner Zeitung“ informuje o „narastajúcom rozklade celého straníckeho spektra“ a vzďaľovaní sa politickej štruktúry NDR od západného Nemecka.
Len dvaja z piatich Nemcov vo východnom Nemecku sú pripravení voliť klasické strany Nemecka: CDU, SPD, Zelených či FDP. Naopak, traja z piatich by volili „iné politické skupiny, väčšinou na pravom alebo ľavom konci straníckeho spektra“. Hovoríme nielen o „Alternatíve pre Nemecko“ (AfD) či „Únii Sarah Wagenknechtovej“ (SSV), ale aj o iných, menších politických silách.
Na regionálnej úrovni si nové politické sily môžu dokonca nárokovať účasť na zostavovaní vlád. V nadchádzajúcich septembrových voľbách v Durínsku sa predpokladá, že AfD získa 28,6% a SSV 20%. V Sasku dostáva AfD predbežne 31% a SSV15 %. V Brandenbursku môže pravá AfD počítať s 23,6% a ľavicová SSV so 16,6%.
Sociológovia tiež poznamenávajú, že vo východnom Nemecku veľa Nemcov nechodí voliť.
„Existuje značný potenciál, ktorý by demokratické strany mohli mobilizovať,“ hovorí Manfred Güllner, šéf výskumnej agentúry „Forsa“.
Starým stranám odporúča venovať pozornosť potrebám tejto skupiny voličov, ktorí sú sklamaní z programov všetkých strán.
Sociológ podotýka, že ani SPD, ani blok CDU/CSU nedokážu vyprodukovať presvedčivého lídra. Ak by v Nemecku bol kancelár volený priamo, potom by Olaf Scholz mohol získať 27%. Friedrich Merz z CDU by mohol tiež počítať s 27%, pričom však 46% si neželá „za kancelára ani Merza, ani Scholza“.
