Vydala novú brožúrku o pozitívach EÚ a jej rozširovaní -

23. apríla 2024

Voľby do Európskeho parlamentu sa očividne blížia, pretože propagandistická aktivita Komisie biskupov EÚ (COMECE) neochabuje, ale naopak narastá. V pondelok vydala nový propagandistický dokument, ktorého cieľom je osláviť Európsku úniu.

Dokument zase budí dojem aktivistického letáka budovateľa liberálno-demokratickej únie, podobne ako predchádzajúce dva dokumenty z tohto roka:

https://christianitas.sk/komisia-europskych-biskupov-sa-zapojila-do-kampane-k-volbam-do-europarlamentu-veriaci-boli-vyzvani-volit-tie-spravne-proeuropske-strany/

https://christianitas.sk/osem-europskych-biskupov-napisalo-dalsi-propagandisticky-pastiersky-list-velebiaci-eu-a-vyzvali-na-volbu-spravnych-stran-frazy-ako-za-socializmu/

Nový dokument má rázny, burcujúci, politicko-aktivistický a imperatívny názov: Poďme spoločne pokračovať v budovaní Európy! Celá oslavná tiráda vznikla na pripomienku 20. výročia rozšírenia EÚ o krajiny ako: Slovensko, Maďarsko, Poľsko, Česko, a zároveň ako povzbudenie k ďalšiemu budovaniu demokracie a rozširovaniu.

https://www.comece.eu/wp-content/uploads/sites/2/2024/04/Statement-22042024-COMECE-Bishops-in-Poland-support-EU-future-enlargement-EN.pdf

Zdá sa, že katolíci nemajú na výber. Buď budú jasať, tancovať a s vykasanými rukávmi sa pustia s piesňou na perách do budovania krásnej novej Európy, alebo si pohnevajú svojich biskupov. Tertium non datur…

Vety, ktoré nasledujú po tomto mobilizačnom zvolaní, za ním v ničom nezaostávajú, pričom ponechávajú po prečítaní stať katolíka v nemom úžase nad tým, kam až môže zájsť kolaborácia cirkevných predstaviteľov s politickým útvarom, ktorý ostentatívne dáva najavo, že kresťanstvo je škvrnou na tele Európy:

„Katolícka Cirkev od začiatku úzko sprevádza európsky integračný proces, považujúc ho za proces spájania národov a krajín Európy v spoločenstve, ktoré zaručí mier, slobodu, demokraciu, právny štát, rešpektovanie ľudských práv a prosperitu. Tento proces, ktorý posúvali vpred s odvahou otcovia zakladatelia Európskej únie, po hrozných vojnách na našom kontinente, bol založený aj (?)na kresťanských hodnotách, ako je uznanie ľudskej dôstojnosti osoby, subsidiarity, solidarity a úsilia o spoločné dobro.“

Podľa biskupov, v rámci ich poetických vyjadrení, je EÚ „povolaná byť mocným svedkom našich čias, pričom v bratskej spolupráci, v snahe o mier (?) a zakorenenosťou v spoločných hodnotách, môže zvíťaziť nad konfliktami a rozdeleniami.“

Po tomto patetickom úvode sa európski biskupi pustili do odhaľovania „nešvárov“ (ako vravievali súdruhovia za čias socializmu), ktoré nám brzdia budovanie EÚ. Za hlavný nešvár považujú evidentne bazírovanie na národných či partikulárnych záujmoch:

„Napriek solídnej (?) politickej a hospodárskej integrácii členských štátov EÚ je otázne, do akej miery sa odohral v rámci národných reálií, kultúr, historických skúseností a identity skutočný dialóg v európskych spoločnostiach. A či obsahoval skutočného európskeho ducha, ktorý zahŕňa pocit spolupatričnosti k spoločnej komunite a spoločnej zodpovednosti za to, že dôvera v rámci Európy nie je plne rozvinutá. Únia môže byť ohrozená a vytváranie jednoty môže byť konfrontované s pokusmi klásť partikulárne záujmy a úzke vízie nad spoločné dobro. (?)Najmä po krízach posledných rokov, ktoré priniesli určitú únavu z rozšírenia. Ruská agresívna vojna proti Ukrajine a geopolitický vývoj v EÚ vytvorilitotiž nový impulz pre budúce pristúpenia k Únii, najmä s ohľadom na krajiny Balkánu a na východe Európy.“

Pokračovanie pôsobí takým dojmom, akoby ho písali euro-komisári a nie biskupi katolíckej Cirkvi:

„Krajiny ašpirujúce na budúce členstvo v EÚ musia pokračovať v uskutočňovaní nevyhnutných štrukturálnych reforiem, ktoré sú kľúčové, najmä v oblastiach ako právny štát, posilnenie demokratických inštitúcií, základné práva, vrátane náboženskej slobody a slobody médií, ako aj boj proti korupcii a organizovanému zločinu.“

Napriek tomuto suchopárnemu výpočtu sa však nezabúda ani na pokračovanie propagandisticko-politického poetizmu:

„Budúce rozšírenie EÚ je príležitosťou aktualizovať myšlienku zjednotenej Európy zakorenenú v praktickej solidarite a znovu objaviť s tvorivou vernosťou tie veľké ideály, (?) ktoré inšpirovali jej založenie. Rozšírená Únia bude musieť prehodnotiť svoje spôsoby riadenia, aby svojim členom a inštitúciám umožnili konať včas a efektívne (Čiže menej ohľadov na lokálne a národné záujmy?, pozn. red.). Okrem toho akékoľvek úpravy rozpočtových rámcov, politík alebo oblastí spolupráce by mali brať do úvahy ich vplyv na ľudí, najmä na tých najzraniteľnejších členov spoločností súčasných aj budúcich členských štátov.“

A na záver ešte trochu toho politického nadšenia:

„V nádeji, že proces európskej integrácie napreduje (Spiatky ni krok!, pozn. red.), cítime aj potrebu vyzvať k hlbšej úvahe o našom spoločnom hodnotovom základe a špeciálnych väzbách, ktoré môžu zjednotiť nás ako európsku rodinu. Ako povedal pápež František vo svojom prejave pre COMECE v marci 2023: – Európa má budúcnosť, ak bude skutočne úniou – pričom si bude vážiť jednotu v rozmanitosti. Zásady subsidiarity, rešpektovania rôznych tradícií a kultúr, ktoré všetky spolu tvoria Európu, a kráčania po ceste praktickej solidarity proti ideologickému vnucovaniu, sú prvoradé. Ako katolícka Cirkev musíme byť pripravení prispieť k tomuto úsiliu.“