Kto ma číta a pozná vie, že nie som
člen, prívrženec ani priaznivec žiadneho politického subjektu ani systému
politických strán a hnutí. Dôvod: Slovensko nie je autentická demokracia. Som
všeobecný systémový nevolič. Teda reálne slobodný a nezávislý autor. Každému
meriam rovnakým metrom. Členstvo Slovenska v EÚ a NATO ako občan „trpím“. Je
ním na mne páchané násilie. Tlačovka Progresívneho Slovenska tu.
Slovensko je takzvaná štandardná parlamentná demokracia západného typu, ktorú si vytvorili tí, ktorí sa chopili moci po ukradnutej a vytunelovanej „nežnej“ 1989. Plebsu hodili len volebné právo, po voľbách bez participácie na moci a vládnutí: každé štyri volí sa parlament a päť rokov prezident. V možnosti sú len predčasné parlamentné voľby, ktoré si zosnovajú vládne koalície s opozíciou. V tomto duchu si napísali a schválili „svoju“ ich ústavu. Podľa potrieb si ju menia…
Autentická demokracia začína ratifikáciou jej vopred verejne známym návrhom (draft) ľudovým referendom. Podiel občanov na moci nie iba „prostredníctvom volených zástupcov alebo priamo“ (Čl. 1 odsek 2; výnimka priama voľba prezidenta) ale aj prostredníctvom neexistujúceho ústavného článku Ľudové hlasovanie. Súčasný Čl. 93 Referendum je celý zle! Môj návrh zmeny: Obligatórne, fakultatívne referendum a plebiscit. Prvé dve s právnym účinkom ústavného zákona, plebiscit bez takého účinku ako ľudový názor na predmet hlasovania.
Slovensko sa politicky točí okolo svojej osi ako na Zoščenkovom kolotoči; tu i tam niekto zosadne alebo prisadne. Ono to budí zdanie… ibaže to je na jedno brdo. Neplatí len pre Slovensko ale aj Česko: Všimnite opätovnú recykláciu Babišovho ANO a u nás Smeru. Na čakačke pred slovenským parlamentom sú k voľbám o dva roky alebo predčasným voľbám nastúpené nové naivné politické subjekty. Ilustračne tu. Hmm…
Obligatórne referendum dnes len Čl. 93 (1) u mňa neznamená len medzištátny zväzok alebo jeho zrušenie (Československo bolo rozdelené bez referenda; rozdelenie je neplatné) ale aj medzinárodné zmluvy, dohody, dohovory s právnym účinkom ústavného zákona.
Fakultatívne referendum znamená dikciu súčasného odseku 2 s taxatívnym vymenovaním referend, v ktorých sa „môže rozhodnúť aj o iných dôležitých otázkach verejného záujmu“ alebo ad hoc s využitím petičného práva, po schválení parlamentom, s právnym účinkom ústavného zákona.
Plebiscit znamená ľudový občiansky názor na predmet veci plebisitu, ľudového hlasovania, bez právneho účinku ústavného zákona. Vyhlasuje ho vláda alebo samospráva.
Dosiahnutie systémových zmien, vedúcich k zmenám ústavy je možné prostredníctvom petičného práva; systémové riešenie vyžaduje rozsiahle zmeny ústavy, aby bolo jasno: Slovensko potrebuje novú druhú Ústavu SR.
Využitie Čl. 32 ústavy: pokojný občiansky odpor (ulica, námestia, generálny štrajk) je prípustné, ak sa vládnuca koalícia a parlament postavia „na zadné…“. Verejné davoelitárske protesty typu pred atentátom na Roberta Fica odmietam. Nik ma na nich nevidel ani neuvidí… kľúčmi som v novembri 1989 nezvonil, nemalsom čas: hasil som Leopoldov a potláčal väzenské vzbury po poslovi „demokratizácie väzenstva“ Fedorovi „VPN“ Gálovi…
Okrem toho, Slovensko potrebuje neutralizovať Bratislavu a bratislavocentrizmus, ktorý zo všetkých televízií len srší dikciou čo si ostatné Slovensko má myslieť a ako sa správať. Poznáš ich po reči a prešpuráckom dialekte: intonačné háčiky v intervale čistej kvarty. Odsledujte si, kto z politických subjektov so sídlom v BA je prvý na ich tlačovkách… toto vám ešte „nedocvaklo“. Bratislava bola prostitútkou Rakúsko-Uhorska.
Sídlo vlády treba do Pribinovej slovanskej Nitry a parlamentu do súmestia ZV/BB. Slovensko sa musí zmeniť viac na občianske, než politické, škriepace sa, rozdelené a rozdrobené až k politickému atentátu, súručné spoločenstvo. Súčasné výzvy na zmierenie a zjednotenie sú kecy!
Moja vízia: Zmena Národnej rady Slovenska (lož a figový list kadejakých ideológií v konflikte s ústavou a jej preambulou!) na Občiansky snem SR.
Milujem Slovensko! Je mi ho ľúto a súcitím s vami.
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan
