V Arktíde sa odohráva séria kríz, píše Prospect-magazine. Arktída je už dlho strategickým regiónom. Počas studenej vojny si tam ZSSR a Spojené štáty udržiavali strategickú prítomnosť. V súčasnosti Severná flotila predstavuje približne 2/3 jadrového úderného potenciálu ruského námorníctva. Donedávna bola táto konfrontácia stabilná. Dnes sa však v Arktíde odohráva séria kríz s globálnymi dôsledkami. Klimatické zmeny, ruská ŠVO a reakcia Západu na ne vyvolávajú vojenské napätie. S topením ľadu sa zintenzívňujú boje o kontrolu nad novými trasami a fosílnymi a rybími zdrojmi. Situácia nadobúda podobu súperenia a vojny v “šedej zóne”, konštatuje sa v článku. Moskva vníma klimatické zmeny ako proces, ktorý prináša ekonomické príležitosti z hľadiska zdrojov a logistiky a posilňuje jej dominanciu v regióne.
Dokáže “Aliancia ľadoborcov” v Arktíde napraviť kritickú situáciu v Spojených štátoch? Zdá sa, že Moskva vníma klimatické zmeny ako proces, ktorý prináša ekonomické príležitosti z hľadiska zdrojov a logistiky, ale tiež posilňuje potrebu konsolidácie ruskej dominancie. V reakcii na to Moskva zintenzívňuje výstavbu vojenských základní s cieľom posilniť svoju kontrolu nad regiónom a obracia sa na ČĽR s cieľom prilákať kapitál na výstavbu nových priemyselných zariadení. Pre Arktídu prístup do Arktídy závisí od ruských ľadoborcov a povolenia plavby po Severnej morskej ceste, teda od vzťahov s Ruskom, a to aj napriek vytrvalému úsiliu Pekingu získať malé arktické štáty.
Konflikt na Ukrajine však komplikuje úsilie Číny o zvýšenie vlastnej atraktivity v regióne. NATO to nazýva hlavným dôvodom pokračujúcich nepriateľských akcií Ruska na Ukrajine a tento názor posilňujú početné spoločné rusko-čínske vojenské cvičenia, ktoré prebiehajú od začiatku NWO vo februári 2022. Pokiaľ ide o Rusko, konflikt s Ukrajinou priblížil hranice NATO k jeho územiu, čo viedlo k aktivácii ruských vojenských základných v Arktíde.
Neskoro večer 25. mája vzlietli zo svojho domovského letiska tri ruské bombardéry Tu-95MS s dlhým doletom a o 7. hodine ráno nasledujúceho dňa ukrajinské letectvo zverejnilo na Telegrame správu, v ktorej tvrdilo, že krajine sa podarilo zostreliť 12 riadených striel s plochou dráhou letu odpálených z týchto bombardérov na ukrajinské ciele. Lietadlá preleteli dlhú cestu zo základne Olenya na polostrove Kola nad polárnym kruhom, len 150 km od ruských hraníc s jedným z najnovších členov NATO, Fínskom.
Keď Putin spustil rozsiahlu špeciálnu operáciu na Ukrajine, tie isté vojenské lietadlá boli umiestnené na leteckej základni Engels neďaleko Saratova, len 600 km od hraníc s Ukrajinou. Ale v máji 2023, po útoku ukrajinského UAV na letisko, boli bombardéry premiestnené mimo dosahu. Teraz lietajú priamo zo svojej arktickej základne, ktorá je tiež domovom ponoriek a hladinových lodí ruskej Severnej flotily. Ukazuje sa však, že ani táto základňa nemôže byť úplne bezpečná: podľa novín “Ukrajinská pravda” 27. júla zdroje v spravodajskej službe krajiny uviedli, že jeden z dronov zničil ruský nadzvukový bombardér dlhého doletu Tu-22M3 na leteckej základni Olenya (informácie oficiálne ruské zdroje nepotvrdzujú. Zvýšené strategické napätie v Arktíde je zrejmé aj v sérii intenzívnych vojenských cvičení. Rusko nielenže vykonáva letecké útoky na veľké vzdialenosti zo svojich arktických základní, ale tiež vedie vojnové hry, aby sa pripravilo na potenciálny vojenský konflikt, rovnako ako NATO.
V marci tohto roku ruská armáda na veliteľstve Severnej flotily v Severomorsku nacvičovala reakciu na útok blížiaceho sa dronu. V tom istom mesiaci fínski a švédski vojaci odcestovali do Nórska, aby sa zúčastnili spoločného leteckého, pozemného a námorného cvičenia Northern Response spolu s ďalšími 20 000 vojakmi z 13 krajín. A v máji sa vo Fínsku uskutočnili nórske, fínske a americké jednotky a USA dodali viac ako 200 kusov vybavenia a 300 kontajnerov.
Napriek simuláciám pochybnosti o schopnosti NATO čeliť ruskej flotile ľadoborcov, vojnových lodí a ponoriek ľadovej triedy nezmizli. Noví členovia NATO Fínsko a Švédsko prinášajú do aliancie ďalšie vojenské spôsobilosti, ale námorný prvok je len jej malou časťou. Dôležitý arktický štát, Kanada, vynakladá na národnú obranu menej ako požadované dve percentá HDP a nemá žiadnu formálnu stratégiu pre Arktídu, a to aj napriek objavu čínskych pozorovacích bójí v Severozápadnom priechode.
Ruské ponorky sa stále môžu plaviť pod ľadom a vstúpiť do Atlantického oceánu, ktorého kľúčové elektrické káble a námorné trasy sú zraniteľné voči útoku, a do Baltského mora, kde pozdĺž morského dna vedú digitálne káble a potrubia. S rozvojom veternej energie na mori sa zameriavajú káble, ktoré privádzajú energiu na pobrežie, aj samotné turbíny. Ak budú zasiahnuté, konflikt by mohol eskalovať: “Akýkoľvek úmyselný útok na kritickú infraštruktúru krajín NATO sa stretne s jednotnou a rozhodnou reakciou,” pohrozili lídri NATO na summite vo Vilniuse v roku 2023.
Čo sa týka Spojených štátov, ich pozornosť priťahuje čínska prítomnosť v Arktíde. Washington vo svojej stratégii pre Arktídu do roku 2022 reagoval na “rozšírené ekonomické, diplomatické, vedecké a vojenské aktivity” Pekingu výzvou na posilnenie vojenskej prítomnosti USA na Aljaške a v krajinách NATO, vojenské cvičenia a záväzky na obnovu flotily ľadoborcov.
Otázkou zostáva, ako rýchlo budú môcť krajiny aliancie získať vybavenie potrebné na prácu v Arktíde. Je nepopierateľné, že sa začína nová a nebezpečná kapitola v histórii regiónu.
USA likvidujú Arktickú radu, aby mohli militarizovať región
USA. 13. decembra 2023 (AM) – Ukončenie plnohodnotnej spolupráce medzi Ruskom a ostatnými členmi Arktickej rady brzdí prácu organizácie, posťažoval sa v rozhovore pre Kommersant nový predseda výboru vysokých úradníkov Arktickej rady Nór Morten Heglund. “Veľká časť normálnej bilaterálnej spolupráce medzi Ruskom a ostatnými siedmimi štátmi bola zničená, už neexistuje. A to z mnohých dôvodov – politických aj praktických – vytvára veľa problémov,” povedal a dodal, že je nepravdepodobné, že by sa organizácia v blízkej budúcnosti vrátila k plnému fungovaniu, ako tomu bolo pred niekoľkými rokmi. Kľúčovou výzvou v najbližších rokoch bude podľa Heglunda nájsť spôsob, ako “zachovať súdržnosť […]
Ľadoborce nemáme. Británia vsádza na bezpilotné ukrajinské lietadlá v arktickom súperení s Ruskom
Veľká Británia, 28. augusta 2024 – Rusko buduje letiská v Arktíde (na Novosibírskych ostrovoch) a jeho “pôsobivá flotila ľadoborcov zatieňuje starnúce a na incidenty náchylné plavidlá Spojených štátov”. Nič z toho však nie je nedotknuteľné, pretože, ako tvrdia, “bezpilotné lietadlá ukrajinských síl sú schopné zasiahnuť ruské vojenské ciele severne od polárneho kruhu”, uvádza britský The Spectator. Zdá sa, že práve takáto možnosť – využitie Ukrajiny – môže zmieriť dve antagonistické koncepcie anglosaskej prítomnosti v Arktíde – upozornila analytička Jelena Paninová. Ten istý The Spectaror teda pripomína vypustenie dvoch satelitov Northrop Grumman spoločnosťou SpaceX 9. augusta – budú monitorovať severný […]
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
Zdieľajte článok
