5. novembra 2024
predchádzajúca časť:
Je málo tých, čo budú spasení?, 1. časť: Svedectvo Písma svätého, Cirkevných Otcov a Učiteľov
***
Po tom, ako sme si v prvej časti predstavili svedectvo Svätého písma a Cirkevných Otcov a Učiteľov (pre celý kontext odporúčam prečítať tým, čo to ešte nečítali) si v tejto druhej časti si predstavíme ďalšie vzácne výroky z pokladnice Cirkvi.
Opäť nás pozývam, tak ako to katolícka náuka vždy robí, nielen k čítaniu, ale aj k rozjímaniu nad mnohými nižšie uvedenými citátmi. Z pohľadu každého z nás je totiž najdôležitejšie, že každý jeden výrok sa nevyhnutne týka aj nás samých.Nejde totiž o lacné liberálne či protestantské evanjelium, ale o hlboké katolícke pravdy, ktoré majú moc vyslobodiť nás z mnohých pozemských poviazaností, dať nám Božiu bázeň či zamerať náš pohľad na posledné veci.
***
Svätí v priebehu storočí
Sv. Aurelius, Felix, Juraj, Liliosa a Natália († 852)Odpoveď na súde pred umučením:„Máme v nenávisti tento život, lebo dúfame v lepší. Milujeme našu vieru a nenávidíme všetky ostatné náboženstvá.“ In: Sv. Alfonz de Liguori, Victories of the Martyrs, kap. LIII.
Blahoslavený Jakub de Voragine (1230 – 1298)
„Jedného dňa svätý Makarius našiel lebku a spýtal sa jej, komu patrila. „Pohanovi!“ odpovedala. „A kde máš dušu?“ opýtal sa. „V pekle!“ znela odpoveď. Makarius sa jej potom opýtal, či je veľmi hlboko v Pekle. „Tak hlboko ako je zem vzdialená od neba!“ „A sú nejaké duše ešte hlbšie?“ „Áno!“ „Duše Židov!“ „A ešte hlbšie, než sú Židia?“ „Áno! Duše zlých kresťanov, ktorí boli vykúpení krvou Ježiša Krista, ale nevážili si toto privilégium.“ The Golden Legend)
Sv. František Xaverský (1506 – 1552), jeden z najväčších misionárov všetkých čias
Veľmi mnohí v týchto krajoch nie sú kresťanmi len preto, že niet nikoho, kto by ich kresťanmi urobil. Veľmi často mi napadá, že by som mal pobehať po európskych univerzitách, najmä po Parížskej, a všade kričať ako blázon, vyzývať tých, čo majú viac učenosti ako lásky: „Ach, aké nesmierne množstvo duší sa nedostane do Neba a budú zatratené!“ (From the letter to st. Ignatius of Loyola) – slovensky: https://lh.kbs.sk/default.htm
Z katechéz pre obyvateľov súostrovia Moluky v Indonézii:„Všetci ľudia, ktorí kedy žili, budú musieť stáť pred neúprosným súdom všemohúceho a vševediaceho Sudcu, pred ktorým nič nie je skryté a budú musieť odpovedať na otázky, či verili dogmám, ktoré im predkladala Cirkev a či zachovávali prikázania. Tí, ktorí odmietli veriť, ako moslimovia, židia a pohania, pôjdu do večného ohňa, odkiaľ už nebude vykúpenia.“ In: Colerdige, H. J., The life and letters of St. Francis Xaver, 1881, str. 333.
Svätý Louis Maria de Montfort (1673 – 1716)
„Počet vyvolených je nízky, taký nízky, že keby sme ho poznali, od ľútosti by sme zamdleli. Ich počet je taký nízky, že keby ich mal Boh zhromaždiť, zvolal by na nich, ako to urobil ústami proroka so staršími: „Zhromaždite sa“ jeden po druhom – jeden z tejto provincie, iný z tamtoho kráľovstva.“ (List priateľov kríža, bod č. 14.)
„… nikto nijak nemôže byť spasený bez toho, aby poznal Ježiša Krista.“ St. Louis De Montfort, The Secret of the Rosary, Tan Books, p. 65.
Sv. Leonardo z Porto Maurizio (1676 – 1751), jeden z najväčších kazateľov všetkých čias
„Väčšina dospelých katolíkov sa pred smrťou spovedá zle, preto väčšina z nich je zatratená.“
„Veľmi veľa kresťanov je zatratených.“
„Sv. Hieronym dosvedčuje, že zo zjavenia pozná, že počet kňazov, ktorí každý deň idú do Pekla, je taký veľký, až sa mu zdá nemožné, že vôbec ešte nejakí na zemi zostali.“ (pozn. v čase arianizmu)
„Ak iba niekoľko z tých, ktorí sú na popredných miestach v Cirkvi, bude zachránených, ako sa zaobchodí s vami? Vezmite si všetky hodnosti, obe pohlavia, každý stav: manželov, manželky, vdovy, mladé ženy a mladých mužov, vojakov, obchodníkov, remeselníkov, bohatých a chudobných, urodzených i obyčajných. Čo povieme o všetkých tých ľuďoch, ktorí žijú tak zle?
Nasledujúce rozprávanie sv. Vincenta Ferrera vám ukáže, čo si o tom možno myslieť. Rozpráva o lyonskom arcidekanovi, ktorý sa vzdal svojej funkcie, odišiel na opustené miesto činiť pokánie a zomrel v ten istý deň i hodinu ako sv. Bernard. Po jeho smrti sa zjavil svojmu biskupovi a povedal mu:
„Vedzte, monsignor, že v tú istú hodinu, ako som zomrel ja, odišlo do večnosti ďalších 33-tisíc ľudí. Z tohto množstva som rovno do Neba šiel ja a Bernard, traja išli do Očistca a ostatní do Pekla.“
„Nevďačný hriešnik, nauč sa dnes, že ak si zatratený, nie je to Boh, kto má na tom vinu, ale ty a tvoja vlastná vôľa. Aby si sa o tom presvedčil, choď dolu dokonca do hĺbok priepasti, a tam ti privediem jednu z tých úbohých zatratených duší horiacich v Pekle, aby ti mohla vysvetliť túto pravdu. Teraz je tu jedna: „Povedz mi, kto si?“ „Som úbohý modloslužobník, narodený v neznámej krajine; Nikdy som nepočul o Nebi alebo o Pekle, ani o tom, čo teraz trpím.“
„Úbožiak! Choď preč, nie si ten, akého hľadám.“ Prichádza iný, tu je. „Kto si?“ „Ja som schizmatik od koncov Tartary. Vždy som žil v necivilizovanom štáte, sotva vediac, že existuje Boh.“ Ani ty nie si, ktorého chcem, vráť sa do Pekla.“ Tu je ďalší. „A kto si ty?“ „Ja som úbohý heretik zo Severu. Narodil som sa pod pólom a nikdy som nevidel svetlo slnka alebo svetlo viery.“ „Ani ty nie si ten, ktorého hľadám, vráť sa do Pekla.“ Bratia, mám zlomené srdce, keď vidím týchto úbožiakov, ktorí ani nikdy nepoznali pravú vieru medzi zatratenými. Vedz aj tak, že rozsudok o odsúdení bol vyhlásený proti nim a bolo im povedané: „Tvoje zatratenie prichádza od teba.“ Boli zatratení, lebo chceli byť. Dostali od Boha tak veľa pomôcok na záchranu! Nevieme, čo boli, ale oni sa poznajú dobre, a teraz vykrikujú: „Ó, Pane, Ty si spravodlivý… a tvoje súdy sú spravodlivé.“
Bratia, musíte vedieť, že najstaršia viera je Boží zákon a že my ho všetci nosíme vpísaný v našich srdciach. Že sa dá naučiť bez akéhokoľvek učiteľa a že stačí svetlo rozumu, aby človek vedel všetky príkazy toho zákona. A preto sa dokonca i barbari schovali, keď spáchali hriech, pretože vedeli, že konajú zlo. A sú zatratení, pretože nezachovávali prirodzený zákon napísaný v ich srdciach: lebo keby ho zachovávali, Boh by bol radšej urobil zázrak, než by dovolil ich zatratenie. Bol by im poslal niekoho, kto by ich naučil a dal im ďalšie pomôcky, ktorých sa oni sami urobili nehodnými, pretože nežili v súlade s vnuknutiami svojho vlastného svedomia, ktoré nikdy nezlyhalo, aby ich upozornilo na dobro, čo by mali robiť, a varovalo pred zlom, ktorému sa mali vyhýbať.
A tak pred Božím súdom ich obviňuje vlastné svedomie, a v Pekle im stále hovorí: „Tvoje zatratenie prichádza od teba.“ Nevedia, čo odpovedať a sú nútení priznať, že si svoj údel zasluhujú. A tak, ak títo neveriaci nemajú ospravedlnenie, bude nejaké ospravedlnenie pre katolíka, ktorý mal k dispozícii toľko sviatostí, toľko homílií, toľko pomôcok? Ako sa odváži povedať: „Ak ma Boh chcel zatratiť, potom prečo ma stvoril?“ Ako sa odváži hovoriť takýmto spôsobom, keď mu Boh dáva toľké pomôcky, aby bol spasený? Tak prestaňme už vytvárať zmätok. Vy, čo trpíte v priepasti, odpovedzte mi! Sú tam medzi vami katolíci? „Určite tu sú!“ Koľkí? Nech sem jeden z nich príde! „To nie je možné, sú príliš hlboko dolu a aby prišli hore, obrátili by celé Peklo dolu hlavou; ľahšie by bolo zastaviť jedného padajúceho dnu.“ (O malom počte spasených)
Sv. Ján Mária Vianney (1786 – 1859), farár z Arsu, patrón kňazov
„Zlí kresťania budú kedysi v Pekle znášať strašnejšie muky, ako neveriaci, ktorí nikdy nepočuli o Kristovi a Jeho náboženstve.“ (Kázeň O pekle kresťanov, s. 115)
St. Don Bosco (1815 – 1888), zakladateľ saleziánov, patrón mládeže
„Don Bosco vedel, že krajiny boli obývané obrovskou pohanskou populáciou s takmer 500 miliónmi duší, ktoré stále čakali na posolstvo spásy.“ (Don Bosco’s missionary call and China)
Sv. Františka Saverio Cabrini (1850 – 1917)
„Ako veľa je medzi necivilizovanými ľuďmi tých, čo nepoznajú Boha a sú potopení v najtemnejšej modloslužbe, poverách a nevedomosti! … Úbohé duše! To sú tie, v ktorých Kristus videl v celej hrôze svojho bezprostredného umučenia zbytočnosť jeho agónie pre toľko duší!“ https://www.churchmilitant.com/news/article/saints-on-the-fewness-of-the-saved
Cirkevné koncily a pápeži
Pápež Eugen IV., Florentský koncil, 22. november 1439:
„Kto chce byť spasený, musí sa predovšetkým držať katolíckej viery; kto by ju v celosti a neporušiteľnosti nezachovával, bezpochyby naveky zahynie.“ Decrees of the Ecumenical Councils, Vol. 1, pp. 550–553; Denzinger 39–40.
Pápež Eugen IV., Florentský koncil, „Cantante Domino“, 1441, ex cathedra:
„Svätá Rímska Cirkev pevne verí, vyznáva a hlása, že všetci tí, čo sú mimo katolíckej Cirkvi, nielen pohania, ale i židia alebo heretici a schizmatici, nemôžu mať účasť na večnom živote a pôjdu do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom, ak sa k nej pred koncom svojho života nepripoja.“ Decrees of the Ecumenical Councils, Vol. 1, p. 578; Denzinger 714.
Pápež Pavol III., Tridentský koncil, 6. zasadnutie, o ospravodlivení, 15. hlava:
„… musí sa trvať na tom, že nielen nevierou, skrze ktorú stráca sa aj samotná viera, ale aj akýmkoľvek iným smrteľným hriechom, stráca sa prijatá milosť ospravodlivenia, hoci viera sa nestráca: takto obhajujúc učenie božského zákona, ktoré z Božieho kráľovstva vylučuje nielen neveriacich, ale aj veriacich, ktorí sú smilníci, cudzoložníci, chlipníci, súložníci mužov, zlodeji, chamtivci, opilci, utŕhači, vydierači (1Kor 6,9), a všetkých ostatných, čo sa dopúšťajú smrteľných hriechov…“ Denzinger 808.
Pápež Pius IV., Tridentský koncil, Iniunctum nobis, 13. november 1565, ex cathedra:
„Túto pravú katolícku vieru, mimo ktorej nikto nemôže byť spasený… teraz zo slobodnej vôle vyznávam a pevne sa jej držím…“ Denzinger 1000.
Pápež Benedikt XIV., Nuper ad nos, 16. marec 1743, Vyznanie viery:
„Túto vieru katolíckej Cirkvi, mimo ktorej nikto nemôže byť spasený, ktorú teraz zo slobodnej vôle vyznávam a pevne sa jej držím…“ Denzinger 1473.
Pápež Gregor XVI., Summo Iugiter Studio (# 2), 27. máj 1832:
„Nakoniec sa niektorí z týchto pomýlených ľudí pokúšajú presvedčiť seba i iných, že ľudia nie sú spasení iba v katolíckom náboženstve, ale že dokonca aj heretici by mohli získať večný život.“ The Papal Encyclicals, Vol. 1 (1740–1878), p. 229.
Pápež Sv. Gregor XVI., Encyklika Mirari Vos (1832):
„Teraz vidíme ďalší veľký zdroj zla, ktorým je Cirkev v súčasnosti postihnutá: indiferentizmus. Je rozšírený zvrátený názor z úst bezbožných, ktorí tvrdia, že je možné získať večnú spásu duše cez akékoľvek náboženstvo, ak je zachovaná morálka. Iste, v takejto jasnej záležitosti budete tento smrteľný omyl hnať ďaleko od ľudí, ktorí sú zverení do vašej starostlivosti. S napomenutím apoštola, že „existuje jeden Boh, jedna viera, jeden krst“, nech sa boja tí, ktorí sú pôvodcovia myšlienky, že bezpečný prístav spásy je otvorený osobám bez ohľadu na náboženstvo. Títo by mali zvážiť svedectvo samotného Krista, že „tí, ktorí nie sú s Kristom, sú proti nemu“ a že sa rozptýlia tí, ktorí sa ho nedržia. Preto „bez pochyby naveky pohynú, pokiaľ sa nebudú pridŕžať katolíckej viery úplnej a neporušenej.“ https://www.papalencyclicals.net/greg16/g16mirar.htm
Pápež Pius IX., I. vatikánsky koncil, 2. zasadnutie, Vyznanie viery, 1870, ex cathedra:
„Túto pravú katolícku vieru, mimo ktorej nikto nemôže byť spasený, ktorú teraz slobodne vyznávam a opravdivo sa jej držím…“ Decrees of the Ecumenical Councils, Vol. 2, p. 803.
Pápež Pius IX., I. vatikánsky koncil, 3. zasadnutie, 3. kapitola, 1870, o viere:
„Keďže však „bez viery je… nemožné páčiť sa Bohu“ (Hebr 11,6) a dosiahnuť spoločenstvo s jeho synmi, preto nikto nikdy nedosiahne ospravodlivenie bez nej…“ Denzinger 1793.
Od jasnosti k rozporu
Potiaľto jednoznačná reč. K problému sa dostávame, keď čítame Katechizmus katolíckej Cirkvi (1992). Pokiaľ v bode č. 161 potvrdzuje vyššie uvedenú náuku odvolaním sa na Tridentský a I. vatikánsky koncil, v bode č. 847 s odvolaním sa na dokument II. vatikánskeho koncilu Lumen Gentium tejto náuke protirečí. Veď po prečítaní oboch častí posúďte aj sami…
161 „Veriť v Ježiša Krista a v toho, ktorý ho poslal na našu spásu, je nevyhnutne potrebné na dosiahnutie spásy. „Keďže, bez viery je nemožné páčiť sa Bohu“ (Hebr 11,6) a dostať sa do spoločenstva jeho synov, bez nej nikdy nik nedosiahol ospravodlivenie a nik nedosiahne večný život, iba ten, kto v nej „vytrvá do konca“ (Mt 10,22; 24,13).“ (Tridentský koncil, Decretum de iustificatione, ch. 8, DS 1532, 1547); (I. vatikánsky koncil, Dei Filius, ch. 3, DS 3012, 1870)
847 Toto tvrdenie sa nevzťahuje na tých, ktorí bez vlastnej viny nepoznajú Krista a jeho Cirkev: „Lebo tí, čo bez vlastnej viny nepoznajú Kristovo evanjelium a jeho Cirkev, ale s úprimným srdcom hľadajú Boha a pod vplyvom milosti sa snažia skutkami plniť jeho vôľu, poznanú hlasom svedomia, môžu dosiahnuť večnú spásu.“ (II. vatikánsky koncil, Lumen Gentium, 16: AAS 57, 1965)
Buďme preto bdelí a poznávajme náuku Cirkvi, aby nás nepomýlili „novoty“, ktoré dnes prichádzajú ako na bežiacom páse.
Na záver…
„Keď sa spravodlivý ťažko zachráni, kam sa podeje bezbožný a hriešnik?“ (1Pt 4,18). Nuž bratia a sestry, kde sa nachádzame my? Nech ste vy alebo ja na tom akokoľvek, ešte stále „je čas hľadať Pána“ (Oz 10,12), tak ho „hľadajme, kým sa dá nájsť, volajme ho kým je nablízku“ (Iz 55,6), aby sme nepremárnili drahocenný čas, ktorý nám dal, ale aby sme ho využili na to, aby sme Boha poznali, milovali, jemu slúžili a tak ho oslávili a prišli do neba. Veď napriek súčasnému zmätku máme stále toľko prostriedkov, ktoré nám Pán daroval, aby sme sa mohli spasiť.
PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS
Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:
Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!