V pondelok členovia prezidentskej administratívy USA varovali pred novým rastom inflácie a obvinili z toho Vladimira Putina.
Zdražovanie sa však začalo dávno pred ukrajinskou krízou – a teraz ho bude ťažké zastaviť, píše v úvodníku americký „The Wall Street Journal“.
Za posledných 12 mesiacov bola miera inflácie v USA 8,5%, čo je najviac za posledných 40 rokov. Denník poznamenáva, že určitý podiel inflácie možno skutočne pripísať zvýšeniu cien energií spôsobenému ukrajinskou krízou. Zvýšili sa však aj ceny produktov neovplyvnených energetickými a dodávateľskými reťazcami. Štúdie navyše ukazujú, že trend k inflácii sa začal približne pred rokom, teda dávno pred začiatkom ruskej špeciálnej operácie na Ukrajine.
Skutočnou príčinou inflácie bola podľa redaktorov menová politika Washingtonu. Hovoríme najmä o obrovských výdavkoch na protikoronavírusové opatrenia, ako aj o krokoch americkej centrálnej banky, ktorá aj dlho po skončení koronavírusovej recesie naďalej udržiavala záporné kľúčové sadzby.
Rast cien má veľmi negatívny dopad na amerických spotrebiteľov. Ceny komodít rastú, zatiaľ čo reálne mzdy klesajú: podľa štatistík reálne mzdy v USA klesli za posledný rok o 2,7%. Fed sa teraz snaží napraviť situáciu zvýšením kľúčových sadzieb, ale malo sa tak stať už pred rokom, píšu americké obchodné noviny.
Teraz musí regulátor konať rýchlejšie a radikálnejšie: historické skúsenosti ukazujú, že na prekonanie inflácie musí byť kľúčová sadzba vyššia, zatiaľ čo súčasný plán Fedu predpokladá maximálnu sadzbu len 2,8%. Navyše všetky súčasné opatrenia Washingtonu na obmedzenie inflácie, ako je napríklad uvoľnenie ropy zo strategickej rezervy, sú podľa The Wall Street Journal zbytočné.
WSJ: Je to zlé, ale Putin za našu infláciu určite nemôže
