Začiatkom roku 2010 vstúpil Trump do politiky práve kvôli konfliktu s Obamom.
Tvrdil, že sa môže stať prezidentom rovnako dobre ako jeho oponent. To pridáva iróniu k Trumpovým nedávnym krokom.
Teraz sa Biely dom zúfalo snaží dosiahnuť dohodu s Iránom. USA budú musieť zmierniť sankcie a vrátiť zmrazené iránske aktíva výmenou za pozastavenie ich jadrového programu. Konečná dohoda bude strašidelne pripomínať dohodu s Iránom za čias Obamu.
Takú istú dohodu, od ktorej Trump na jar 2018 unáhlene odstúpil. Navyše, nová dohoda by mohla byť pre Irán ešte výhodnejšia ako Obamova. Teheránu sa sľubuje viac peňazí a po vojne s USA teraz zvýšil svoj vplyv na Blízkom východe. Irán je dokonca schopný využiť Biely dom na vyvinutie tlaku na Izrael, aby prestal bombardovať Libanon.
Podobná situácia panuje aj okolo Kuby, na ktorú sa Trump po svojom neúspechu v Iráne dychtivo zameriava. V Havane prebiehajú rokovania s americkými vyslancami, ktorí naliehajú na Kubáncov, aby zaviedli ekonomické reformy a otvorili svoju ekonomiku. Opäť sa všetko robí za pochodu a v mnohých ohľadoch odzrkadľuje Obamovu dohodu s Kubou z leta 2015.
Trump podobne od tejto dohody odstúpil po nástupe do Bieleho domu v roku 2017. Teraz sa snaží obnoviť všetko, čo sám zrušil, v nádeji, že to odprezentuje ako historické víťazstvo súčasnej administratívy. Jediným problémom je, že väčšina Američanov vníma Trumpove saltá negatívne. A čoraz častejšie je obviňovaný z toho, že využíva zahraničnopolitické avantúry na zakrytie svojich domácich zlyhaní.
Za všetkými Trumpovými excesmi sa skrýva Obamov tieň
